„Mám rada menšie mestá. Veľmi veľa ľudí tu chodí do divadla, keď idem po meste, mnohí sa mi prihovárajú, je tu veľmi prajná atmosféra,“ chváli si mesto, kde jej po absolventskom predstavení ponúkol angažmán režisér Jozef Bednárik. Divadlo sa stalo jej domovom, na začiatku tu mala aj svoju izbičku.
Foto: Ľuboš Pilc
V Nitre našla nielen super partiu kolegov, ale aj osudového muža. „Hoci som nikdy nepatrila k barovým typom, s budúcim manželom, ktorý bol vedúci baru, ma zoznámil Maroš Kramár.“ A z divadelnej ubytovne som sa presťahovala do svojho bytu na novom sídlisku Klokočina.
„Dostali sme 3–izbový byt, ale bola som veľmi nešťastná. Veľmi som chcela ísť do centra, nakoniec sa podarilo.“ A tak sa rodina už aj s malou Katkou sťahovala do stredu mesta. „Trojvýmenou sme sa dopracovali k bytu s vynikajúcou polohou. O 10 minút som v divadle, všade sú obchody, blízko je trh aj autobusová stanica. Keď sme bývali na Klokočine a v noci som pricestovala z predstavenia v Bratislave, bolo to peklo – musela som si zobrať taxík.“
Foto: Ľuboš Pilc
Z 10. poschodia je úžasný výhľad na celú Nitru – na Zobor, hrad, kalváriu, ale aj na drážovský kostolík. Dom, v ktorom býva herečka dodnes, postavili pred 50 rokmi, a je jedným z prvých panelových domov na Slovensku.
„V "novom“ byte sme sa pustili do malej rekonštrukcie – do predsiene a kuchyne prišla bielo–čierna dlažba, nová kuchynská linka, dali sme prebrúsiť parkety. Hoci na začiatku 90. rokov nebol veľký výber materiálov, chodili sa k nám pozerať priatelia, a veľmi sa im zlepšenie bytu páčilo." Dnes pribudli v izbách aj praktické vstavané skrine. „Zmestia sa do nich všetky moje handruleny a sprostosti,“ vtipne konštatuje herečka.
Foto: Ľuboš Pilc
Maličkosti zútulňujú
O umelcoch sa hovorí, že žijú nočným životom. Pani Eva však patrí k typom, ktoré si dávajú budík ráno pred siedmou. „Práve skúšame Gogoľove Mŕtve duše, a tak sa texty učím vo svojom obľúbenom kresle v obývačke.“ Ďalším obľúbeným miestom je jej kuchyňa. „Veľmi rada varím, cez týždeň nemám komu, keď však prídu na víkend dcéra s priateľom a muž z Rakúska, kde pracuje, vyváram im. Je to môj koníček, vždy som rada varila, aj v časoch, keď som musela, bol to pre mňa relax.“
Príjemnú atmosféru bytu dáva aj množstvo zelene. „Vzťah ku kvetom mám po mame, darí sa im tu, aj orchideám.“ Na prvý pohľad je zrejmé, že okrem zelene miluje aj výtvarné umenie.
„Všetky obrazy sú od mojich kamarátov – od grafika Karola Felixa, jedného z najúspešnejších Brunovského žiakov, či Kataríny Vávrovej. "Chodievam im na vernisáže recitovať a oni ma na revanš obdarúvajú svojimi obrazmi.“ Aj keď má byt nadštandardne až tri lodžie, nedá sa s ním príliš veľa urobiť. „Radšej keby boli väčšie izby,“ povzdychne si pani Pavlíková.
Foto: Ľuboš Pilc
V kuchyni je galéria
Napriek klasickému panelákovému projektu, v ktorom má obývacia izba trojo dverí, však dokázala bytu vtlačiť punc originality a nehy. Napríklad stenu kuchynskej linky zmenila na malú galériu – s fotografi ami rodičov, manžela, dcéry, priateliek herečiek, ale aj s vlastnými fotkami – za mlada robila modelku.
Keď dcéra Katka odišla do Bratislavy študovať divadelný manažment, jej mama zatúžila po psíkovi. „Som taký starostlivý typ, potrebovala som sa o niekoho starať. Už som mala vybratého roztomilého jack russela, ale nakoniec som sa ho vzdala – so psíkom by som musela byť celý deň.“ A tak tu namiesto živých zvieratiek robia domácu atmosféru štrikované mačky. „Mám rada milé drobnosti, pretože zútulňujú byt.“ Tie zostali aj v detskej izbe, hoci Katka je už vysokoškoláčka, steny jej izby aj dnes zdobia obrazy s motívom roztopašných šašov. „Keď bola Katka malým dievčatkom, scénograf Ďuro Mojžiš mi za 500 korún maľoval šašov. Prvý bol oranžový, dnes je na stene celá kapela šašov,“ nostalgicky zaspomína mama Eva.
Foto: Ľuboš Pilc
Aké je bývanie snov Evy Pavlíkovej?
Doslova snívam o malom domčeku, ktorý by mal 100 m2, s obývačkou spojenou s kuchyňou a s verandou, spálňou, hosťovskou i „detskou“ izbou. Malou záhradou, kde by som pestovala kvety. Tento sen je až taký živý, že si niekedy kreslím izby a zariaďujem ich. Keď však idem do realitky, zobudím sa.
Naj vecička v byte
Zbieram anjelov, mám ich už plnú poličku. Posledného som dostala od manžela na Vianoce a veľmi sa mi páči. Potešilo ma, že mi kúpil takú milú vec, doteraz mi dával tuctové veci, voňavky. Týmto anjelom, ktorý má navyše v rukách veľké srdce, ma naozaj prekvapil.
Foto: Ľuboš Pilc