Slováci majú peniaze uložené v domoch

Bývať vo svojom a najlepšie bez hypotéky na krku platí na Slovensku aj dvadsaťdva rokov po nežnej revolúcii. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami Slováci výrazne uprednostňujú bývanie vo vlastných bytoch či domoch pred podnájmami.

06.03.2011 15:30
Dedina, pole, vidiek Foto:
Ilustračné foto
debata

Svoje peniaze majú častejšie ako na bankových účtoch či v cenných papieroch bezpečne uložené v nehnuteľnostiach. Podľa odborníkov je to výsledok nielen historického vývoja, ale najmä mentality ľudí. Podľa nich sa nezmení ani v najbližších rokoch, ľudia sa však budú pre bývanie viac zadlžovať.

„Viac ako desať rokov som býval v podnájme a popritom som si šetril, nech mám aspoň zlomok z ceny vlastného bytu. Nakoniec som sa rozhodol kúpiť byt. Je to určite rozdiel bývať vo vlastnom, pretože človek má určitú istotu,“ potvrdil tridsiatnik Martin Kulík z Bratislavy.

Zmýšľa tak podobne ako väčšina Slovákov. Kým v susednej Českej republike býva podľa Európskeho štatistického úradu v podnájmoch približne štvrtina ľudí a v Poľsku viac ako tretina, na Slovensku takéto bývanie volí približne desatina zo všetkých domácností.

 
Ako bývajú  
 

Prístup k bývaniu sa pritom podľa odborníkov budoval celé desaťročia a zmeniť ho zo dňa na deň nie je možné. „Vo veľkej časti je to dedičstvo bývalého režimu. Čiastočne je to ale možno aj výsledok skôr usadeného prístupu k životu, vyjadreného v známom postav dom, zasaď strom, než mestského, viac individualizovaného a mobilného správania,“ vysvetlila sociologička Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky.

Práve to núti ľudí brať si čoraz častejšie pri zabezpečení si vlastného bývania hypotéky. Aj keď ich počet v posledných rokoch stúpa, vo všeobecnosti väčšina domácností býva v nezadlžených domoch či bytoch.

Kým napríklad v Poľsku má nehnuteľnosť bez hypotéky necelých 60 percent ľudí, na Slovensku takto býva viac ako 80 percent obyvateľov. „U nás vo všeobecnosti platí, že väčšina ľudí nemá na dom či byt hypotéku. Buď si domy postavili ešte v minulosti za vlastné peniaze, alebo byt postupne odkúpili od bytových družstiev,“ spresnil Dávid Dereník, analytik UniCredit Bank.

Tento pomer sa však s nastupujúcou mladou generáciou bude meniť. „Zvýši sa podiel bývania v bytoch s hypotékou, keďže je to jedna z mála ciest, ako sa mladí ľudia môžu dostať k vlastnému bývaniu,“ potvrdila Gyárfášová.

Obľuba vlastného bývania sa neodráža iba na pomere k podnájmom, ale aj na zložení bohatstva ľudí. Kým napríklad v Belgicku, Nemecku či vo Francúzsku majú ľudia peniaze v nehnuteľnostiach a bankách približne jedna k jednej, Slováci majú dve tretiny peňazí práve v domoch či pozemkoch.

„Prístup veľkej časti obyvateľstva k spôsobu šetrenia a narábania s peniazmi je konzervatívny a tradičný. Teda žiadne inovácie, žiadne menej známe spôsoby zhodnocovania, malé riziko,“ konštatovala Gyárfášová.

Konzervatívny prístup k peniazom vidieť aj na zadlžení ľudí. Aj keď majú slovenské domácnosti v pomere k výkonu ekonomiky podľa Inštitútu finančnej politiky trikrát menej peňazí ako Nemci či Francúzi a štyrikrát menej ako Američania, tieto národy sú viac zadlžené. „Napríklad dlh nemeckých domácností tvorí približne 60 percent HDP, v Holandsku až 120 percent, oproti dlhu slovenských domácností vo výške 21 percent z výkonu ekonomiky,“ spresnili analytici Inštitútu finančnej politiky.

debata chyba