„Trend využívania chát a chalúp na trvalé bývanie je výrazný. Stály je u majiteľov rekreačných nehnuteľností, ktorí sú v dôchodkovom veku. Mierne pribúda aj záujemcov z radov ostatných, ale tam je situácia komplikovanejšia, keďže trvalé obývanie rekreačných nehnuteľností nesie so sebou komplikácie týkajúce sa väčšinou dlhej cesty za prácou, obmedzenej občianskej vybavenosti, horších inžinierskych sietí či zlej dostupnosti v zime,“ vyhlásil obchodný riaditeľ Realitnej kancelárie Sting Michal Kresta.
Analytik spoločnosti Lexxus Ondřej Diblík upozorňuje na to, že tento krok volia hlavne chudobnejší ľudia. „Niektoré chaty sú dnes naozaj využívané na trvalý pobyt väčšinou menej bohatých majiteľov, ktorí prenechali byt deťom alebo sa len zbavili bremena platiť nájomné. Častou alternatívou bývania sú dnes predovšetkým chatové prímestské oblasti, ale aj záhradkárské kolónie priamo v meste,“ poznamenal Diblík, podľa ktorého sú vzdialenosť a dostupnosť stále veľmi dôležité.
„Chatové oblasti ‚pri vlaku‘ budú určite najvhodnejším variantom,“ myslí si analytik spoločnosti Lexxus.
Aj podľa výkonného riaditeľa ERA Reality SR Marka Sklenářa sú rekreačné nehnuteľnosti vyhľadávané na trvalé bývanie hlavne pre nižšiu cenu. „Celoročne obývateľná chata je alternatívou k rodinnému domu predovšetkým pre klientov, ktorí sú pripravení akceptovať nižší štandard užívania výmenou za nižšie obstarávacie náklady,“ uviedol Sklenář.
Podľa neho je najväčší záujem o tento druh nehnuteľností v okolí väčších miest, kde je možnosť dochádzania za prácou aj v zimných mesiacoch. „Záujem je o chaty s aspoň menšou záhradou, v stave ihneď obývateľná, hoci kupujúci často počítajú s nutnosťou ďalších úprav a investícií, ako sú napríklad zateplenie, dostavba obytných priestorov, zmena spôsobu vykurovania a podobne,“ dodal Sklenář.
Na tento trend čoraz častejšie reagujú aj obce, ktoré v chatových oblastiach organizujú skôr nie príliš častý zvoz komunálneho odpadu či údržbu ciest.
„Niektoré obce navyše umožňujú prihlásenie trvalého bydliska v rekreačných objektoch, ktoré majú číslo popisné, príjazdovú komunikáciu a zaistený pravidelný odvoz odpadu,“ poznamenala Monika Christová z oddelenia predaja domov a pozemkov Maxima Reality Monika Christová s tým, že o takéto bývanie majú záujem najmä mladí ľudia, a to v priľahlých lokalitách k Prahe.
„Starší ľudia v dôchodkovom veku, naopak, vyhľadávajú sezónne domčeky v rekreačne zaujímavých lokalitách,“ dodala Christová.
Niektoré obce dokonca vo svojich územných plánoch zmenili chatoveé oblasti na obytné územia, čím vytvorili podmienky pre ich postupnú regeneráciu. „Pôvodné objekty tak nahrádzajú viac alebo menej vhodné rodinné domy a lokality, pôvodne počas celej zimy opustené a vydané napospas vandalom, majú už svojich trvalých obyvateľov. Drevené domčeky v ovocných záhradkách tak kontrastujú s kockami rodinných domov s nerezovými komínmi, solárnymi panelmi a klimatizáciami,“ opísal súčasný stav niektorých lokalít Diblík zo spoločnosti Lexxus.
Záujemcov o rekonštrukciu schátralej chaty však upozorňuje na mnohé prekážky, ktoré sprevádzajú úpravy tohto typu nehnuteľností.
"Rekonštrukcia nekvalitných, mnohokrát svojpomocne budovaných objektov, je ekonomicky nevýhodná, riešením je jedine demolácia a stavba nového rodinného domu, hoci napríklad opäť len na víkendovú rekreáciu. Chaty totiž nespadajú do zníženej sadzby DPH a nemožno na ne tak čerpať najrôznejšie výhody a dotácie určené pre bývanie, "upozorňuje Diblík.
Človek, ktorý býva vo vlastnom dome či byte, by si mal ich predaj a následné sťahovanie do rekreačnej nehnuteľnosti dôkladne premyslieť.
„Ekonomicky to totiž nedáva zmysel, musí k tomu viesť prevaha iných subjektívnych dôvodov. Tiež seniori, ktorí už nie sú ekonomicky aktívni a nemusia každodenne dochádzať za prácou, zasa uvažujú o potrebe dostupných služieb a lekárskej starostlivosti, čo väčšina rekreačných lokalít nespĺňa,“ zdôraznil Sklenář z ERA Reality ČR.