McConnellov malý domov je súčasťou najnovšieho trendu na realitnom trhu v Spojených štátoch – tým trendom sú mikrobyty.
„Mám rád život v komunite,“ povedal McConnell agentúre Reuters. „Je to celkom zábavné, veľmi spoločenské.“ A pre 28-ročného McConnella je to tiež finančne dostupné. Za byt v Seattli, kde začína svoju kariéru stavebného inžiniera, platí mesačne 737 dolárov.
Maličké byty, ako je ten McConnellov, sa začali objavovať vo veľkých mestách po celých Spojených štátoch. Majú pomôcť uspokojiť dopyt ľudí, ktorí nemajú veľa peňazí, ale rozhodli sa žiť na miestach, kde sú inak drahé nájmy.
Mikrobyty, známe tiež ako byty hostelového štýlu, majú zvyčajne rozlohu vrátane vlastnej kúpeľne do 18,5 metra štvorcových. A zvyčajne už bývajú aj zariadené – posteľou, niekedy vstavanou, a ďalším vybavením, ktoré šetria miesto. Väčšinou majú aj spoločnú kuchyňu, ktorú môže zdieľať až osem bytov, nemajú ale výťah. V cene bývanie je ale internet a energie.
Čo chýba mikrobytom vo veľkosti, to nahrádzajú svojou polohou. Ten McConnellov sa nachádza blízko živej oblasti Pike/Pine, ktorá je plná reštaurácií, barov a obchodov. Nájmy mikrobytov v Seattli sa pohybujú od 500 do 1000 dolárov mesačne. Naproti tomu priemerný nájom jednoizbového bytu tam tento rok na jar dosahoval 1223 dolárov.
Nie každý je však naklonený tomuto trendu bývania. Obyvatelia domov a bytov v blízkosti McConnellovej lokality sa obávajú, že rastúca obľuba mikrobývania ohrozí miestnu infraštruktúru. Tá by vraj nemusela stačiť a môže tiež zhoršiť dopravné zápchy a parkovanie. Tento druh bývania nemusí spĺňať ani rovnaké predpisy pre stavbu a ochranu životného prostredia, aké musia spĺňať novo rekonštruované klasické byty. Podľa definície totiž mikrobyty nie sú bytovou jednotkou. Tá totiž musí mať aj svoju vlastnú kuchyňu.
Pre Carla Wintera sú mikrobyty v jeho blízkosti nočnou morou. Založil preto skupinu, ktorá bojuje za primeranú hustotu bývania v Seattli. „Našou veľkou obavou je, že nemusia prejsť rovnakými regulačnými procesmi, ako ktokoľvek iný,“ dodáva.
Starosta Seattlu Mike McGinn ale mikrobytom praje, rovnako ako člen mestskej rady Richard Conlin. „Súkromný sektor vytvára dostupné bývanie pre ľudí, ktorí ho chcú. V podstate je to dobrá vec,“ uvádza Conlin. Mladí ľudia, ktorí začínajú, alebo pracovníci v službách či dôchodcovia s obmedzenými príjmami, tí všetci potrebujú dostupné bývanie, dodáva Conlin. Podľa hovorkyne oddelenia vývoja a plánovania Cindy Wilderovej bolo od roku 2006 predložených spolu 41 projektov na mikrobyty. Schválených ich bolo 28 a o ďalších 13 sa rokuje.
V San Franciscu zvažujú, že mikrobyty by mohli slúžiť na príležitostné prespanie dobre platených technologických zamestnancov, ktorí bývajú na predmestí. Ideálnym bývaním by tieto mikrobyty mohli byť aj pre študentov vysokých škôl, ktorí majú problémy nájsť si v meste dostupné bývanie.
S mikrobytmi sa rozhodol experimentovať aj New York. Vlani mesto vyhlásilo pilotný program rozvoja takéhoto bývania, prvá jednotka s 55 bytmi by mala byť dokončená na Manhattane v septembri 2015. Mikrobyty podporuje aj Boston, podľa ktorého mesto musí zabezpečiť viac bytov pre seniorov a zamestnancov. K tomu sa hodia práve mikrobyty.
Podľa Jima Pottera, šéfa spoločnosti Kauri Investments, ktorým patrí budova s mikrobytmi, kde žije aj McConnell, je priemerná doba prenájmu mikrobytu jeden rok. Priemerný vek obyvateľov mikrobytov, ktoré firma vlastní, je 33 rokov a ich príjmy sú pod 35 000 USD ročne. Väčšinou nemajú auto.
Ako vidí svoje ďalšie bývanie v mikrobyte McConnell? V byte chce zostať do januára, potom sa žení. „Potom uvidím, kam nás život zavedie,“ dodáva.