Vývoj cien v súčasnosti prehlbuje trend, že mladí ľudia si najprv kupujú auto. Vlastnenie oceľového tátoša dáva pocit slobody, kým vlastné bývanie cez hypotéku znamená veľký záväzok.
Ceny áut, najmä ojazdených, za posledné roky klesli o desiatky percent. Ceny bytov sú oproti stavu pred krízou z roku 2008 nižšie o pätinu. Ojazdené auto v slušnom stave však možno kúpiť aj za 2-tisíc eur, ale starší byt v Bratislave vyjde priemerne až na 90-tisíc eur. Problémom je, že niektorí mladí ľudia si kúpia auto, aj keď ho v skutočnosti nepotrebujú, a kým si založia rodinu, prevádzka auta ich vyjde na tisíce eur. Popritom platia za prenájom bytu. Potom mladým ľuďom chýba vlastný kapitál na kúpu bytu a musia sa pri založení rodiny spoľahnúť na celoživotnú hypotéku.
„Z ekonomického pohľadu je kúpa automobilu rozumná, len ak ho mladí ľudia potrebujú na dochádzanie za prácou alebo na podnikanie,“ zhodnotil ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Konanie mladých ľudí je podľa sociologičky Zuzany Kusej pochopiteľné. „Mladí ľudia si radšej kúpia automobil, ktorý im zlepší slobodu voľby trávenia voľného času, ako by sa mali zadlžiť na celý život pre kúpu bytu,“ dodala Kusá.
Automobil je niekedy nutnosť
Mladí ľudia na kúpu prvého automobilu míňajú hlavne svoje prvé zarobené peniaze. „Na kúpu dvojizbového bytu v Bratislave mi v bankách nechceli dať dostatočne vysokú hypotéku, tak som si nakoniec za vlastné peniaze kúpila nové auto,“ povedala Lenka, ktorá prišla do Bratislavy študovať a následne aj pracovať. Dosť mladých ľudí pokiaľ nepracuje mimo bydliska, nemá dôvod riešiť strechu nad hlavou. „Väčšina mladých ľudí žije s rodičmi, pokiaľ si neplánujú založiť rodinu, tak vlastné bývanie nepotrebujú a radšej si kúpia auto,“ opisuje Monika Anyalaiová z Komárna.
Na Slovensku najviac peňazí treba vynaložiť na získanie jednoizbového bytu a ďalšie izby cenu nehnuteľnosti zdvíhajú len mierne. V Nitre sa napríklad ceny slušných jednoizbových bytov pohybujú okolo sumy 40-tisíc. Do tejto výšky sú ochotné poskytnúť finančné domy hypotéku aj žiadateľovi s priemerným mesačným platom, ktorý je v nitrianskom kraji na úrovni 677 eur v hrubom. V meste pod Zoborom pritom viacero realitných kancelárií ponúka trojizbové byty za 50-tisíc eur, a tak aj relatívne malé úspory môžu pomôcť k väčšiemu bývaniu. Navyše banky výšku poskytnutej hypotéky odvodzujú od čistého mesačného príjmu zníženého o splátky všetkých úverov.
Nie v každom prípade sa však kúpa osobného automobilu javí ako ekonomicky zlé riešenie. „Vo Vranove s nedostatkom pracovných príležitostí nemá zmysel pre mladých kupovať si nový byt,“ upozornila Kusá. Vo veľa dedinách hlavne na severe Slovenska je zas automobil jedinou šancou, ako sa dostať do práce. „Hlavne z lazov sa pomocou štátnych autobusov nedá vždy dopraviť do práce,“ pokračovala Kusá.
Slováci si radi požičiavajú
O tom že zadlžovanie je medzi ľuďmi čoraz populárnejšie, svedčia aj posledné štatistiky. „Slovenské banky poskytli obyvateľom ku koncu prvého polroku 2013 úvery v celkovom objeme 18,61 miliardy eur,“ povedala analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Za dvanásť mesiacov tak zadlženie Slovákov vzrástlo o desať percent čo je 1,71 miliardy eur. „V závere prvého polroka dlhovali Slováci bankám vo forme spotrebných úverov 2,63 miliardy eur, čomu zodpovedal medziročný nárast o 13,2 percenta,“ dodala Sadovská.
Stovky miliónov eur požičaných finančnými domami na okamžité nákupy sa však niekoľko rokov neprejavujú na raste slovenskej ekonomiky aj pre dovoz ojazdených automobilov zo zahraničia. „Celkový vplyv spotrebných úverov na slovenskú ekonomiku znižuje dovozná náročnosť typických statkov, ktoré sú z týchto pôžičiek financované. Ide napríklad o automobily, domáce spotrebiče či elektroniku,“ potvrdil Juraj Valachy, ekonomicky analytik Tatra banky. Zvyšovanie objemu peňazí požičaných na bývanie sa zas na raste spotreby neprejavuje, lebo ľudia predávajúci staršie byty získané peniaze väčšinou neminú, ale uložia na účtoch v banke.
Čo sa týka samotného zadlžovania, tak podľa bánk sa Slováci správajú rozumne. „Vo všeobecnosti, úvery na bývanie si berú ľudia okolo veku 36 rokov, spotrebné úvery vo veku 40 rokov, teda prednostne ľudia pri úverovaní riešia otázku bývania,“ uviedol hovorca Slovenskej sporiteľne Štefan Frimmer. Spotrebné úvery sú pre kratšiu splatnosť viac dostupné hlavne pre staršie generácie. „Päťdesiatročný človek si nebude brať úver so splatnosťou 30 rokov, ale spotrebný úver so splatnosťou 5 rokov,“ uzavrel Frimmer.