Nízkopodlažný rodinný dom vyzerá na prvý pohľad nenápadne, jeho najväčší potenciál sa však skrýva doslova pod povrchom – nízkoenergetický dom v Kováčovej má takmer nulovú spotrebu energie.
Reálne zmeraná úspora
Obyvatelia sú na svoje obydlie právom pyšní – čísla, ktoré hovoria o úspore energií a financií, skutočne ohúria. A nielen na papieri. Majiteľ domu sa rozhodol v spolupráci so spoločnosťou Isover a Pavlom Sedlákom, vedeckým pracovníkom Technickej univerzity vo Zvolene (TUZ) na svojom vlastnom dome overiť, či sa bude dom naozaj správať tak úsporne, ako predpokladajú výpočty.
„Rozhodli sme sa počas celého roka dom monitorovať a zistiť, či je naozaj schopný ušetriť toľko energie a financií, ako očakávame,“ vysvetľuje majiteľ. A ako to dopadlo? „Nielenže dom splnil naše očakávania, on ich dokonca predstihol,“ dodáva.
Tvar budovy a komín zamiešali karty
Dom bol od začiatku projektovaný ako nízkoenergetický, čo je veľmi podstatným predpokladom pre úspešné výsledky. Najdôležitejším faktorom je však kvalitná izolácia obvodových múrov a stropu.
„Obvodové múry sme zateplili 470–milimetrovou izoláciou a stropná izolácia má hrúbku 550 milimetrov. V oboch prípadoch sme ako výplňovú izoláciu použili Isover Unirolplus so súčiniteľom tepelnej vodivosti λ036,“ hovorí Vladimír Balent, projektový manažér spoločnosti Isover.
Dodáva, že pod základovou doskou sa nachádza 200–milimetrová izolačná vrstva, ktorá chráni dom pred chladom od zeme. Izolácia obvodového plášťa je doplnená kvalitnými oknami s izolačným trojsklom.
Výsledok je neuveriteľný – ročné monitorovanie ukázalo, že spotreba energie je reálne len o pár kilowatthodín vyššia ako spotreba pasívnych domov. Dom v Kováčovej by dosiahol aj pasívny štandard, nebyť nevhodného tvaru (ideálna pasívna budova má tvar kocky) a murovaného komína, ktorý narušil vzduchotesnosť konštrukcie.
Zima bez kúrenia, leto bez klímy?
Prvou skúškou pre energetickú efektivitu bungalova bola zima. Keďže majiteľ zainvestoval do kvalitnej a hrubej izolácie, podarilo sa mu aj v časoch najnižšieho poklesu vonkajšej teploty (až –20 0C) zachovať teplotu vzduchu v interiéri nad 20 stupňov Celzia. Ukázalo sa dokonca, že ak je vonku okolo nuly a slnko sa oprie na netienené okná, vnútorná teplota môže vystúpiť až na 30 0C. Keď sa domáci rozhodli zakúriť v kozube, dom sa veľmi rýchlo prehrial na nepríjemne vysokú teplotu.
Nasledovalo horúce leto. Teplota vystúpila na 33 stupňov Celzia, ale vnútri bolo štandardne o 10 stupňov menej, iba 23 stupňov Celzia. Bez klimatizácie, len s pomocou tienenia. „Ak je budova kvalitne zaizolovaná, je takmer jedno, či ide o murovanú, alebo drevenú konštrukciu,“ potvrdzuje Pavol Sedlák z TUZ.
Dôležité je zatienenie presklených plôch. V drevodome boli preto počas leta nainštalované exteriérové žalúzie na hlavnej južnej fasáde na všetkých oknách. „Teplo v zime a chládok v lete, zdravé bývanie v drevostavbe, čo viac by sme si mohli priať?“ spokojne konštatuje majiteľ domu.