Tehla, hlina a drevo. Rozumný návrat k prírode

, 17.10.2016 09:00
drevostavba, dievča, žena, úsmev, dom
Tehla, hlina a drevo patria medzi tradičné stavebné materiály. Autor:

Návrat k prírodným materiálom je cenný v tom, že takéto materiály zmysluplnosť ich použitia na stavbe dávno dokázali. „My sme na ne len zabudli,“ hovorí architekt Pavol Paňák z ateliéru Architekti B.K.P.Š.

Trend žiť zdravo sa posúva aj do bývania. Ľudia začínajú uprednostňovať pôvodné, prírodné materiály. Je to správne? Obstoja takéto materiály pri súčasných vysokých nárokoch na výstavbu?
Správne to určite je. Bývať zdravo vďaka prírodným materiálom použitým na stavbe nie je žiadnou novinkou. Je to návrat k starým dobrým a prirodzeným zásadám, ktoré sa cibrili stovky rokov a v ktorých sa odzrkadľuje najmä skúsenosť. Návrat k prírodným materiálom je cenný v tom, že takéto materiály zmysluplnosť ich použitia na stavbe dávno dokázali. My sme na ne len zabudli, okúzlení veľkými priemyselnými možnosťami stavania a báječnými novými materiálmi. No napokon sa ukázalo, že tie báječné nové materiály síce dokážu mnohé, ale aj mnohé nedokážu. Nikto samozrejme nechce návrat do starých foriem bývania, to je nezmysel. Ale to, čo je cenné na týchto tradičných materiáloch, to sa využívať má.

Pavol Paňák
Pavol Paňák

Čo dokážu a ťažko to súčasnými komponentmi nahradiť?
Neoceniteľná je napríklad samoregulačná schopnosť prírodných materiálov. Neznamená to len tepelnú izoláciu, ale aj vyváženú akumuláciu buď tepla, alebo chladu. A to podľa toho, čo momentálne treba. To znamená, že obydlia postavené z nich okamžite nevychladnú alebo sa okamžite neohrejú, keď zasvieti slnko. Majú akúsi energetickú zotrvačnosť, odolávajú výkyvom v klíme alebo výkyvom medzi nočnou a dennou teplotou.

Aké stavebné materiály teraz zažívajú renesanciu?
Určite tehla, určite hlina a určite drevo.

Keď sa hovorí o nízkoenerge­tických domoch či o domoch s takmer nulovou potrebou energie, zvyčajne je to v súvislosti s technickým vybavením napríklad pre kúrenie, ohrev vody. Málokedy sa hovorí o stavbe samotnej. Dokážu prírodné materiály s vlastnosťami, aké ste opísali, napomôcť tomu, aby techniky nemuselo byť v domoch veľa?
Áno, dokážu. Dokonca podiel týchto materiálov na stavbe rozhoduje, do akej miery bude musieť byť dom vybavený technikou a technológiou, aby mal žiaduce vlastnosti pri hospodárení s energiou. Už existujú vynikajúce príklady stavieb, ktoré si vystačia bez akejkoľvek technológie. Mimo elektriny v takomto dome, ak sa rozumne postaví, nemusí byť nič. Jeden vyhral hlavnú cenu na súťaži Wienerberger BrickAward. Dodaná elektrina v House 2226 slúži len na svietenie, inak je dom sebestačný. Architektonická kancelária Baumschlager Eberle z rakúskeho Lustenau v tomto prípade vedome išla po experimente, ktorý preukázal absolútnu sebestačnosť prírodných materiálov pri vytvorení stavby s takmer nulovou potrebou energie. V tomto dome síce použili dvojnásobne obvyklú hrúbku múru, no podobné výsledky sa dajú dosiahnuť napríklad aj tehlou plnenou minerálnou vlnou, čo je tiež oproti polystyrénu prírodný materiál.

Spotrebitelia sa pri výbere materiálov na stavbu málokedy celkom orientujú. Napomáha jednoduché a pre laika zrozumiteľné označovanie uznávanou autoritou. Príkladom môže byť nemecký a rakúsky trh, tamojšie označenie Natureplus má napríklad Tondach a jeho škridly. Malo by zmysel zaviesť u nás niečo podobné?
Zaviesť by to bolo treba. Len pri súčasnom stave ponuky na Slovensku treba byť ešte stále pri výbere materiálov opatrný. Biznis vie veľmi šikovne využívať takéto označovanie nie vždy veľmi čestným spôsobom. To zažívame pri akomkoľvek tovare. Preto je dobré poradiť sa s architektom. No u nás nepoznám nejakú zásadnú kategorizáciu, ktorá by bola centrálne registrovaná, kontrolovaná a stanovovala by akúsi stupnicu miery vhodnosti výrobkov pre ekologické stavby. Tak ďaleko slovenská stavebná kultúra nie je.

Je u nás vôbec inštitúcia, ktorá by to dokázala zabezpečiť?
Na Slovensku sú samozrejme inštitúcie, ktoré sa tejto téme venujú. Len nemajú normotvorný charakter – nemajú štatút regulácie v tejto oblasti. Legislatíva nie je ešte tak ďaleko, aby takáto kategorizácia mala spoľahlivý právny rámec. Ľuďom by to však pomohlo a pomohlo by to trendu zvyšovania podielu ekologických materiálov na stavbách. Kupujúci by mal istotu, že pri správnom použití mu takýto produkt okrem iného bude šetriť náklady na bývanie.

Dá sa teda orientovať aspoň podľa zahraničných certifikátov?
Napríklad nemeckému certifikátu podľa mňa možno veriť.

K tradičným materiálom pri výstavbe u nás patria pálené tehly. Ich potenciál sa zdá byť z hľadiska novodobej modernej architektúry vyčerpaný. No je to skutočne tak?
Z pohľadu architekta tehla vnáša istú disciplinovanosť do výstavby, ale tvorivosť neobmedzuje. Jej tvar a rozmer overili viaceré architektonické štýly i obdobia. Sortiment je dnes navyše ozaj široký. Z tehly, ako stavebného komponentu, postavíte barokový palác aj supermoderný dom. Preto je vzácna.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk