Viete pochopiť, že si ľudia chcú paneláky všelijako zlepšovať a skrášľovať alebo im to ako architekt zazlievate?
V 50. rokoch, keď sa tento spôsob výstavby začínal uplatňovať, existovali viaceré varianty panelovej výstavby. Mali sme napríklad liaty betón, z ktorého je postavené sídlisko Februárka A, mali sme vákuovaný betón, mali sme tzv. bratislavský a tzv. gottwaldovský systém. Mohla to byť určitá šanca pre pestrú a kvalitnú panelovú výstavbu aj preto, že pri zrode týchto konštrukčných systémov stáli architekti. Neskoršie presadenie len jediného, sovietskeho systému, za ktorým stáli iba panelárne, znamenal obmedzenie možností v každom smere. V 70. rokoch som videl vo Fínsku a v Dánsku panelové domy, ktorých architektonická kvalita bola neporovnateľná s našimi. To, čo zažívame dnes, nie je skvalitňovanie architektúry, je to len akýsi mejkap súvisiaci zo zatepľovaním domov, a to je málo.
V čom spočíva prirodzená krása panelákov? Paneláky sú od svojho zrodu ohovárané verejnosťou, ale nie je to asi celkom spravodlivé – boli niekedy aj avantgardou?
Prirodzenú krásu naše paneláky z veľkej väčšiny nemajú, pokiaľ ide o ich exteriéry. Majú však byty často s lepším plošným štandardom a lepším dispozičným riešením ako v mnohých súčasných domoch. K lepšiemu sa však zmenila kvalita prostredia. Väčšina našich sídlisk bola urbanisticky koncipovaná na princípoch záhradného mesta. Dnes, keď sa bývalá burina začala kosiť a upravovať, keď je tu už pekná odrastená zeleň, sme si ich začali viac vážiť a dokonca sa nám začali páčiť. Žiaľ, nová výstavba, ktorú nazývame ,,zahusťovanie", pôvodné urbanistické hodnoty likviduje.
**Ktoré zásahy do pôvodného panelového vzhľadu sú ešte prijateľné a ktoré by sa nemali robiť? **
Najväčšou tragédiou sú niektoré nadstavby, ale to nie je len problém panelových domov (v Bratislave napríklad Miletičova, 500 bytov alebo Sibírska ulica). Zatepľovanie a nové farebné riešenia fasád sú tiež problematické. Viacerí zahraniční kolegovia sa dosť usmievali nad tým, čo robíme. Výmeny pôvodných okien za plastové, nové úpravy vstupných priestorov, výmeny vstupných dverí – prosím. Prečo však nedokážeme napríklad v Petržalke riešiť jednotlivé časti – povedzme Dvory V – s jednotným farebným a grafickým dizajnom a Dvory VI zas s iným? O čo by sa zlepšila orientácia, keby toto stavebný úrad dôsledne presadzoval.
Vy sám bývate v paneláku – ako sa tam cítite? Je váš panelák pekný?
Náš dom sa nevymyká z toho, čo sa dnes robí v celom sídlisku – zateplenie, nové farebné riešenie, natreté balkóny, uzavretý nový vstup, nové dlaždice vo vstupných priestoroch a nový výťah. Ale kvalitu bývania určujú napríklad aj dobré susedské vzťahy, vzájomný rešpekt obyvateľov, čistota spoločných priestorov, možnosti parkovania, dostupnosť služieb a podobne.
Existujú trendy na modernizáciu starých panelákov vo svete? Stavajú sa dnes lepšie paneláky ako kedysi?
Takzvaná spriemyselnená hromadná výstavba po roku 1989 prestala fungovať. Mýtus, že sa to dalo riešiť iba panelákmi, padol. Návrat k vtedajšej monotónnosti a šedivosti už nikto nechce. Osudy najmä veľkých sídlisk sú rôzne. Berlínsky Marzahn a naša Petržalka, to sú dve úplne rozdielne veci. Snahu Nemcov rekonštruovať napríklad voľakedajšiu Stalinallee zabrzdili vysoké náklady. Tie domy, ktoré sa však urobili, patria k najkrajším v Berlíne. Naše paneláky však určite nebudeme vyhadzovať do vzduchu, ako nám to niektorí experti radili. Majú pred sebou ešte dosť rokov života. Potrebné sú koncepčné premeny celých domov, ale to je už iná téma.
Text: hd pre Pravda magazín
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu