I keď to nie je príjemné a ruší vás takáto situácia, poviete si „Veď je deň a vy sa naň sťažovať nemôžete.“. Problém nastáva, ak vás hlukom obťažuje sused i v noci. Predstavte si, že dáte večer dieťa spať do postieľky a práve vtedy si partia mladých slobodných susedov začne robiť divokú párty. Dieťa sa samozrejme zobudí, plače a vy ho neviete utíšiť. Hluk a hlasná hudba pokračuje a vy voláte políciu. Polícia spíše záznam, dohovorí zabávajúcej sa partii a to je asi tak všetko. O pol hodinu párty pokračuje a vy máte o zábavu v noci postarané.
Poznáte takéto či podobné situácie, kedy vám susedia riadne zdvíhajú krvný tlak i vy?Igor (42)
S hlukom od susedov som si užil svoje. Sused nad nami má dvoch veľkých psov, ktoré po odchode „pána“ robia neskutočný hluk. Štekajú takmer neprestajne, do niečoho stále narážajú a občas sa klbčia aj medzi sebou. Sused sa pravidelne vracia z práce až večer, takže počas celého dňa sú zvieratá zavreté doma. Už sme sa to niekoľkokrát smažili riešiť na bytovej schôdzi, no nič nepomohlo. Sused za psy platí poplatok mestu a tým je to asi vyriešené.
Daniela (34)
My máme veľmi náruživých susedov a verte, že je to naozaj veľmi počuť. Keď sa manžel vráti z práce (chodí až okolo pol noci), tak všetci susedia môžu v „priamom“ prenose počúvať ako to tým dvom klape v posteli. Niekedy počujeme mladú pani jačať aj hodinu. Snažili sme sa to s nimi riešiť rozhovorom, lebo v tom čase už spíme a ich sexuálne orgie nás vždy zobudia. Nepomohlo. A tak sme pritvrdili. Keď sme vedeli, že sú doma (doobeda spali), dala som do izby, kde majú spálňu na podlahu veľké reproduktory a veľmi hlasno zapla metalovú hudbu. Stisla prehrávanie hudby dokola a šup do práce. Vypli sme to až po príchode z nej okolo 16.00.hod. Odvtedy sme ich nepočuli.
Iveta (29)
Bývame v byte s malým dieťaťom a nad nami žije starší manželský pár s asi 40 ročným mentálne postihnutým synom. Ten denne niekoľko hodín robí taký strašný hluk akoby rozbíjal nábytok. A je mu jedno či je n noc alebo deň. Prosili sme rodičov, nech hluk eliminujú aspoň v noci, keď nám malý spí, no nestretli sme sa od nich zo žiadnym pochopením. Navyše sú sociálne slabšia rodina, neplatiči a tak sú priam „zákonom chránení“ lebo nech sme podnikli s manželom akékoľvek kroky, vždy sa sto stretlo s tým, že máme byť empatický a súcitiť s postihnutým mužom. No, veru neviem, aké by mali sociálne cítenie policajti či na sociálke, keď by toto robil niekto nad ich hlavami. Nepomohol nám ani právnik a tak sme už s nervami v koncoch. Zvažujeme, že sa z bytu odsťahujeme, hoc i do inej lokality.
Text: -kk- pre Žena.Pravda.sk
Foto: Shutterstock