Ako začať?
Základným kameňom plánovania záhrady je jasná predstava o jej využití. Kým v minulosti dominovali predstavy o efektívnom hospodárskom využití záhrady, v súčasnosti sa do popredia dostáva potreba relaxu v príjemnom prostredí. Ďalej si treba zodpovedať otázky – koľko času sme ochotní záhrade venovať a aké finančné náklady chceme vynaložiť na jej založenie.
Existuje niekoľko všeobecných zásad, ktoré môžu napomôcť pri rozhodovaní o vnútornom členení záhrady. Najväčšiu pozornosť treba venovať výberu spoločenského priestoru, kde plánujeme tráviť väčšinu času, alebo prijímať návštevy. Väčšia terasa v priamej nadväznosti na dom, s pekným výhľadom na záhradu je z hľadiska komfortu prevádzky určite lepším riešením ako rozľahlý altánok situovaný v zadnej časti záhrady. Síce láka svojou architektúrou, ale po počiatočnej eufórii z nového priestoru, má človek podvedomú tendenciu využívať priestory v nadväznosti na dom. Vzdialenejšie časti záhrady možno využiť na umiestnenie menších intímnych zákutí – "zelených ostrovov“, oslobodených od ruchu každodenného života.
Ak máme malé deti a chceme v záhrade inštalovať dočasné herné prvky, mali by byť v dohľade z okien domu. Ak majiteľ uvažuje zriadiť úžitkovú časť, mala by mať dostatok slnka. Úžitkové rastliny sú určené na priamy konzum, a obnažené políčka či zostrihané byliny nepôsobia vždy esteticky. Preto je vhodné oddeliť úžitkovú časť od hlavného pohľadového priestoru záhrady nižším živým plôtikom alebo okrasným záhonom. Výnimkou je sezónna bylinková záhrada, ktorej nadväznosť na kuchyňu ocení každá gazdiná. Vizuálnou súčasťou záhrady môžu byť aj ovocné stromy, ktorých jarné kvety a jesenné vyfarbenie listov oživia kompozíciu.
Predzáhradka – obraz majiteľa
Veľmi dôležitým, no v súčasnosti málo doceňovaným priestorom je záhradná plocha medzi ulicou a domom – predzáhradka. Najmä v histórii sa stretáme so zástavbami domov, ktorých predzáhradky tvorili neoddeliteľnú súčasť uličného priestoru. Opticky ho zväčšovali a výtvarne zhodnocovali. Aj keď v súčasnosti je väčšina novovzniknutých pozemkov oddelená od ulice vysokým plotom, predzáhradka vytvára prvý dojem návštevníka – je vizitkou majiteľa domu. Preto by sa jej mala venovať náležitá pozornosť.
Ak je priestor predzáhradky príliš malý a nevhodný pre voľnú výsadbu rastlín, vhodným riešením je zeleň v mobilných nádobách. Riešenie predzáhradky môže výrazne ovplyvniť potreba vytvorenia parkovacieho miesta. V snahe minimalizovať zastavané plochy v záhrade sa veľa investorov rozhodne pre zatrávňovacie rošty alebo panely. Treba si však uvedomiť, že tieto sú z dlhodobého hľadiska veľmi náročné na údržbu. Trávnik potrebuje dostatok vody a v prefabrikátoch rýchlejšie vysychá. Takisto póry, v ktorých trávnik rastie, sa prevádzkou zanesú pôdou a treba ich pravidelne čistiť. Výsledkom zlej údržby je nekvalitný, na mnohých miestach absentujúci trávnik.
Záhradný štýl
Charakteristika súčasného záhradného štýlu je predmetom diskusií mnohých teoretikov umenia. V historickom vývoji záhradného umenia sa vystriedalo mnoho slohov. Odrážali hospodárske a spoločenské pomery doby. So zmenami hospodárskych a spoločenských pomerov sa menilo aj poslanie záhrady. Napríklad v renesančnej záhrade vystupovala do popredia okrasná a oddychová funkcia. Barok bol typický okázalosťou vládnucej vrstvy, zdôrazňoval moc a bohatstvo. Romantické obdobie sa podpísalo pod návrat k prirodzeným tvarom, inšpirovaným prírodou.
Záhrada dneška je takisto obrazom života spoločnosti – odrazom životného štýlu. Kompozícia každej záhrady by však mala vychádzať z funkčnosti a rešpektovať estetické hodnoty. Nemala by opúšťať rovinu triezveho uvažovania a jednoduchosti. Dôležitý je súlad s okolitým prostredím a architektúrou budovy. Inšpiráciu možno čerpať predovšetkým z okolitej krajiny, pretože záhrada nemusí končiť len za hranicou pozemku. V niektorých prípadoch sa vizuálne stáva súčasťou okolitej krajiny.
Ako komponovať?
Zásady priestorového členenia záhrady nemožno popísať ako recept. Aj keď existujú kompozičné zákonitosti a technické pravidlá, každá záhrada poskytuje mnoho priestoru na uplatnenie vlastných originálnych predstáv. Všeobecne však platí, že záhradná kompozícia musí byť harmonická a vyvážená. Je to miesto, kde človek hľadá predovšetkým odpočinok – súkromie, v ktorom čerpá nové sily. Preto by majiteľ v snahe komponovať, nemal podliehať predstavám vytvoriť zbierku rastlín najvýraznejších tvarových či farebných „výkrikov“, ktoré hromadne chrlia záhradníctva.
Zo širokej ponuky si treba vedieť vybrať. K harmonickému zjednoteniu záhrady prispieva najmä jednotnosť materiálov a vzájomná komunikácia tvarov a farieb prvkov.
„Zdedený“ materiál
Po ujasnení funkcie záhrady nastáva fáza analýz všetkých dostupných informácií, ktoré môžu ovplyvniť vizuál záhrady. Sú to vlastnosti pozemku, ktoré sme kúpou záhrady zdedili – poloha, susediace pozemky a okolie, členitosť terénu, kvalita pôdy, svetelné podmienky či klimatické pomery. Niektoré z vlastností sa dajú ovplyvniť, iné treba rešpektovať či dokonca sa im podriadiť.
Treba mať na pamäti, že záhrada sa skladá prevažne zo živých prvkov – rastlín, ktorým musíme zabezpečiť priaznivé podmienky na život. Len tak sa budeme môcť tešiť z rozkvitnutých záhonov, oddeliť od pozemku suseda živým plotom, či zdriemnuť si v tieni stromu, ktorý sme vysadili.
Čo možno a nemožno ovplyvniť?
Z prírodných vlastností pozemku možno do určitej miery ovplyvniť kvalitu pôdy, svetelné a vlhkostné pomery. Väčšina rastlín neobľubuje ťažké ílovité pôdy. Charakterizuje ich pomalý odtok vody, zlé zásobenie kyslíkom a ťažká obrábateľnosť. Na výsadby záhonov sú najlepšie humózne hlinité pôdy. Sú priepustné, výživné a dokážu udržať vlahu. Na zakladanie trávnika (neznesie trvalé zamokrenie) sú vhodné piesčité pôdy. Majú vysokú priedušnosť a priepustnosť vody.
Kvalitu pôdy negatívne ovplyvňuje aj ľudská činnosť. Napríklad na pozemkoch novostavieb sa často stretávame s pozostatkami stavebného odpadu alebo s výrazne zhutnenou pôdou. Jej kvalitu možno vylepšiť navážkou vhodného substrátu, orbou alebo jej výmenou, v určitých častiach.
Pri výbere rastlín si treba uvedomiť, že záhrada nebude mať na celej ploche rovnaké svetelné podmienky. Pomer svetlých a zatienených plôch sa však dá umelo vytvoriť, situovaním drobných stavieb (pergoly, treláže…), alebo výsadbou stromov. Vlhkostné pomery pôdy možno upraviť drenážou, umelou závlahou či aplikáciou pôdneho kondicionéru do pôdy, ktorý nasaje a udrží vodu v pôdnom profile.
Fenoménom, ktorému sa však nedá dlhodobo odporovať sú klimatické podmienky. Tie do veľkej miery diktujú, či rastlina v záhrade prežije, alebo nie. Aby sme sa vyhli zbytočným investíciám, treba pri výbere rastlín uvažovať triezvo a vyhnúť sa kúpe rastlín, typických pre stredomorskú klímu. Takéto rastliny sa už dlhšie roky dovážajú aj na slovenský trh, z čisto ekonomických dôvodov. Nie sú úplne mrazuvzdorné a často sa stáva, že počas suchej a mrazivej zimy vymrznú.
Mrazy však môžu poškodiť aj úplne mrazuvzdorné rastliny. Prvé jesenné mrazy sa v niektorých oblastiach Slovenska vyskytujú už koncom septembra a začiatkom októbra. Zničia chúlostivé kvety a spôsobujú predčasné opadanie listov. Tým môžu narušiť farebný účinok jesennej záhrady. Omnoho škodlivejšie sú však neskoré jarné mrazy, ktoré môžu prísť aj v polovici mája. Poškodzujú rozkvitnuté dreviny a spôsobujú omŕzanie rašiacich stoniek niektorých rastlín. Preto by sme mali dbať na vhodné použitie rastlín a tie chúlostivejšie sadiť do chránených polôh.
Genéza rastlín – kľúč k ich použitiu
Rastliny sa milióny rokov prispôsobovali svetelným, pôdnym a klimatickým podmienkam v prirodzenom prostredí. Preto, ak sa nechceme pomýliť pri výbere druhového zloženia, treba využiť poznatky o ich genéze. Ak skombinujeme druhy, ktoré spolu rastú aj prirodzených spoločenstvách – voľne v prírode, ušetríme čas a náklady na ich údržbu. Je veľký predpoklad, že takéto rastliny si oveľa menej konkurujú, a budú spolu symbioticky nažívať. Štúdium rastlín si vyžaduje omnoho viac času ako prístup „pokusu a omylu“. Ten nás však niekedy môže vyjsť poriadne draho. Preto, ak zvažujeme väčšiu investíciu, je lepšie obrátiť sa na odborníka.
Ďalším benefitom vychádzajúcim z genézy rastlín je ich premenlivosť. Kým architektúra je vo väčšine prípadov tvarovo a farebne stabilná, záhrada dokáže meniť tvar, štruktúry a farby po celý svoj život. Zmeny vyvoláva rast rastlín, ale aj farebné kombinácie kvetov, či premenlivosť počas ročných období. Najpremenlivejšími v kompozícii sú listnaté rastliny. Ak chceme, aby mala záhrada stále „novú tvár“, treba siahnuť práve po nich.
Zákony a dobré mravy
Okrem druhového zloženia rastlín budeme riešiť pri plánovaní záhrady mnoho technických problémov. Stavebné prvky, voda či osvetlenie sú väčšinou neoddeliteľnou súčasťou záhrady. Ak sa rozhodneme v záhrade inštalovať stavbu, nezabudnime si naštudovať druhú časť zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, Oddiel 4. Niektoré stavby potrebujú ohlásenie stavebnému úradu, iné stavebné povolenie. Takisto existujú normy upravujúce zriadenie elektroinštalácií, prívod vody a podobne. Tu by sa majiteľ pozemku mal takisto obrátiť na odborníka.
Azda najväčším problémom, ale aj najväčšou devízou, je udržanie dobrých susedských vzťahov. Preto ak plánujeme v záhrade výraznú zmenu, ktorá môže zasiahnuť alebo ovplyvniť pozemok suseda, mali by sme to s ním konzultovať. Pri výsadbe veľkých stromov treba dbať na to, aby v budúcnosti ich koruna či korene výrazne nezasahovali do pozemku susednej záhrady, a aby nepoškodzovali plot či inú stavbu. Nadmerný hluk technických zariadení či pach kompostu sú tiež dôvodom na hádky medzi susedmi. Komunikácia so susedom nie je 100-percentou zárukou dobrých vzťahov, ale môže prispieť k zlepšeniu mnohých vecí. Nezabúdajme, že záhrada by mala byť predovšetkým oázou pokoja a harmónie.
Text: Ing. Miriam Heinrichová, PhD. pre Pravdu
Foto: archív