Foto: SHUTTERSTOCK
Na Slovensku vznikne ročne takmer 1,9 milióna ton komunálneho odpadu, čo je asi 350 kilogramov na jedného obyvateľa. V triedení odpadu pritom v rámci Európskej únie stále zaostávame. Až polovica toho, čo vyhadzujeme do smetí, by sa ešte dala zužitkovať.
Zatiaľ čo vo vyspelých krajinách na Západe končí na skládkach iba minimum komunálneho odpadu, u nás – podobne ako v Chorvátsku, Lotyšsku či v Grécku – je to naopak. Veľká väčšina tohto odpadu putuje na skládky alebo do spaľovní, čo znamená, že sa likviduje bez ďalšieho zhodnotenia. To, že je taký systém z dlhodobého hľadiska neudržateľný, uznáva aj ministerstvo životného prostredia.
„V separovaní odpadu je Slovensko na chvoste EÚ. Z jeho celkového množstva skončí na skládkach 69 percent a len vyše 20 percent sa recykluje,“ uviedol hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. Európska únia, v ktorej dnes na recykláciu ide zhruba 44 percent odpadu, pritom presadzuje, aby členské štáty tento podiel do roku 2020 zvýšili na 50 percent. Európsky parlament pred niekoľkými týždňami dokonca odporučil, aby to do roku 2030 bolo až 70 percent.
Pri dosiahnutí tohto cieľa by mal pomôcť nový zákon o odpadoch, ktorý je účinný od januára minulého roka. Niektoré jeho povinnosti však začali platiť až tohto roku. Týka sa to napríklad triedeného zberu biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad. Podľa zákona musí obec zabezpečiť, aby každá domácnosť produkujúca taký odpad mala buď zbernú nádobu, takzvaný hnedý kontajner, ktorého obsah by sa minimálne v období od marca do novembra vyprázdňoval aspoň raz za dva týždne, alebo nádobu, kde by si ľudia biologický komunálny odpad sami kompostovali. Tým by vzniklo organické hnojivo, ktoré by mohli opäť využiť v záhrade.
Do hnedých kontajnerov by sa mali zbierať napríklad kvety, štiepky, piliny, pokosená tráva, konáriky, lístie, burina či zvyšky ovocia a zeleniny. Nepatria sem však odpady živočíšneho pôvodu, ani mliečne a mäsové výrobky. Kontajnery majú objem 120 alebo 240 litrov a sú vyrobené z recyklovateľného materiálu.
V mestách pribúdajú zberné nádoby
Pokiaľ ide o mestá, nové nariadenia už plnia alebo sa na to pripravujú. V Bratislave, kde sa pred dvoma rokmi odviezlo takmer 159-tisíc ton odpadu, začali s distribúciou hnedých kontajnerov a kompostérov minulý mesiac a stále pokračujú. Zberné nádoby poskytujú od pondelka do soboty a kompostéry počas víkendov. Po dohode si ich záujemcovia môžu vyzdvihnúť i priamo v sídle bratislavskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO).
Začiatkom apríla tu evidovali takmer 5 300 žiadostí o dodanie hnedého kontajnera a viac ako 1 400 žiadostí o dodanie kompostéra. Asi 2 300 zberných nádob a 900 kompostérov už distribuovali. „Vo všeobecnosti platí, že je väčší záujem o hnedé zberné nádoby ako o kompostéry,“ informovala hovorkyňa OLO Beáta Humeniková.
Ako dodala, v súčasnosti už prebiehajú aj pravidelné odvozy bioodpadu z dodaných hnedých kontajnerov. Informáciu o tom, v ktorý deň sa to robí, obyvatelia nájdu na nálepke, ktorú dostanú spolu s nádobami. Z hlavného mesta takto zatiaľ odviezli viac ako 25 ton biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad. Ten potom putuje na ďalšie spracovanie do kompostárne.
Kým Bratislava sa v tomto smere len rozbieha, v Banskej Bystrici s tým majú už bohaté skúsenosti. So zberom biologicky rozložiteľného odpadu, no aj kovov z domácností, tu začali už pred siedmimi rokmi. Aktívne ho zbierajú z viac ako 4 000 rodinných domov, kam dodali 240-litrové kontajnery, a zo 4 000 nádob s objemom 660 litrov, ktoré sú rovnomerne rozmiestnené po území mesta a slúžia ľuďom z bytových domov.
Čo kam patrí
(bez hnedého a červeného kontajnera)
PAPIER (modrý kontajner)
noviny, časopisy, knihy, zošity, lepenka, kancelársky papier, reklamné letáky, kartóny, papierové tašky; nepatrí sem: mokrý, mastný alebo inak znečistený papier, tetrapak, alobal, samoprepisovací a voskový papier, použité plienky a hygienické potreby
PLASTY (žltý kontajner)
neznečistené plastové fľaše od nápojov (stlačené), fólie, plastové obaly z domácnosti, plastové tašky a vrecká, tetrapak, plechovky; nepatria sem: plasty znečistené chemickými látkami a zvyškami jedál, biologickým odpadom alebo olejmi (okrem jedlých)
SKLO (zelený kontajner)
neznečistené sklenené fľaše a sklenené obaly z nápojov a potravín, sklenené črepy; nepatrí sem: keramika, porcelán, zrkadlá, drôtené a lepené sklo, vrstvené bezpečnostné sklo, technické sklo, sklo s obsahom chemických látok, tabuľové sklo, horniny
ZMESOVÝ KOMUNÁLNY ODPAD (čierny kontajner)
zvyšný komunálny odpad, ktorý sa nevytriedil; nepatrí sem: papier, plast, sklo, biologicky rozložiteľný odpad z údržby zelene, objemný odpad (napr. nábytok, dvere, podlahoviny), horúci popol, horľavý odpad, kamene, zemina, stavebný odpad, uhynuté zvieratá, batérie, odpad, ktorý by ohrozil ľudské zdravie
Foto: SHUTTERSTOCK
„Ročne sa nám prostredníctvom týchto nádob podarí od obyvateľov vyzbierať približne 2 800 až 3 400 ton biologicky rozložiteľného odpadu – v závislosti od vegetačnej sezóny a klimatických podmienok,“ priblížila hovorkyňa banskobystrického primátora Zdenka Sekerešová. Ľudia podľa nej tento triedený zber prijali dobre, najmä tí z rodinných domov. Po prvom roku preto dokonca museli posilniť jeho odvoz. V meste pod Urpínom skončílo vlani na skládke vyše 17-tisíc ton zmesového komunálneho a zhruba 2 300 ton objemného odpadu.
O niečo pomalšie sa projekt rozbieha v Košiciach. Rozmiestňovanie kompostérov do mestských častí so zástavbou rodinných domov sa tam ešte len pripravuje. Mesto preto nevedelo uviesť, aký záujem o to ľudia prejavia, aj keď starostovia mestských častí túto aktivitu privítali. V spaľovni odpadov sa tu pritom vlani zneškodnilo približne 93-tisíc ton odpadu, z toho necelých 63-tisíc ton pochádzalo z Košíc.
„Zrecyklovať sa nám podarilo 2 600 ton kovového odpadu, 9 200 ton papiera a kartónu, 3 200 ton skla a 1 600 ton plastu. Vždy je rezerva na zvýšenie triedenia odpadu, ale to záleží hlavne na vôli a environmentálnej uvedomelosti občanov,“ zhodnotila hovorkyňa mesta Košice Linda Šnajdárová.
Záleží aj na občanoch
Oveľa väčšie problémy so zavedením nových pravidiel majú obce. Sú také, kde triedený zber biologicky rozložiteľného odpadu alebo využívanie dodaných kompostérov už funguje – napríklad v Nemšovej alebo v Lietavskej Lúčke, no na druhej strane je aj dosť obcí, kde ešte nič nepodnikli. Väčšinou to zdôvodňujú tým, že im na to chýbajú financie.
Ministerstvo životného prostredia však také tvrdenia odmieta. Ako upozornil jeho hovorca, zmienený zákon platí už rok a ešte predtým ho počas trojročnej prípravy podrobili dôslednému pripomienkovaniu – aj zo strany samospráv. Obce teda podľa neho mali dostatok času na to, aby sa pripravili. Nový zákon ich okrem toho od istých vecí odbremenil.
„V minulosti obce znášali všetky náklady spojené s triedením všetkých zložiek komunálneho odpadu, teda aj papiera, plastov, kovov a skla. Novým zákonom o odpadoch sa zodpovednosť za nakladanie s týmito vytriedenými zložkami komunálneho odpadu preniesla zo samospráv na výrobcov v zmysle ich rozšírenej zodpovednosti a princípu znečisťovateľ platí,“ vysvetlil Ferenčák.
Samosprávy tak po novom znášajú len náklady spojené so zabezpečením zberu zmesového, teda nevytriedeného komunálneho odpadu a bioodpadu. O vytriedené zložky komunálneho odpadu – papier, plasty či sklo – sa postarajú výrobcovia. Obce to už nestojí nič. Náklady na zabezpečenie zberných nádob na triedený zber biologicky rozložiteľného odpadu síce znáša obec, ale môže ich zahrnúť do miestneho poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady. To by mala riešiť vydaním všeobecne záväzného nariadenia, čo však mnohé obce nespravili.
To, či zavedenie hnedých kontajnerov a kompostérov naozaj pomôže zlepšiť situáciu, však nezávisí len od samospráv. Treba zvýšiť aj ekologické povedomie občanov. „Dôležitý je v tomto prípade aj zodpovedný prístup každého človeka k sebe, ale aj k životnému prostrediu. Žiadny zákon totiž nemôže úplne vylúčiť ľahostajné správanie sa jednotlivcov,“ pripomenul Ferenčák.