Obce mali dosť času, aby sa na triedenie pripravili, tvrdí odborník

Triedenie biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad nemusí byť drahé. Ak sa obec rozhodne pre podporu domáceho kompostovania, náklady za zadováženie kompostovacích nádob sa jej môžu vrátiť už za dva-tri roky. V rozhovore to uviedol Branislav Moňok, expert na odpady z neziskovej organizácie Priatelia Zeme - SPZ.

28.04.2017 06:00
hnede kontajnery, odpad Foto:
debata
Branislav Moňok

Od začiatku roka sú mestá a obce povinné zabezpečiť pre obyvateľov kontajnery na biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo záhrad alebo im naň poskytnúť kompostéry. Máte informácie, ako to obce dodržiavajú?
Prieskumy, ktoré sme robili, nám ukazujú, že veľká časť obcí si túto povinnosť v súčasnosti neplní. O nových povinnostiach týkajúcich sa biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (BRKO) vie asi 70 percent obcí, úplne im rozumie cca 30 percent obcí. Približne 30 percent obcí si myslí, že si pri „zelených BRKO“ uplatní niektorú zo štyroch výnimiek. Tie sa však vzťahujú iba na BRKO z kuchýň. Vyše 60 percent obcí počíta s tým, že na vyriešenie týchto povinností dostane podporu z fondov.

Obce, ktoré nerobia nič, sa bránia, že na to, aby zakúpili nádoby na bioodpad alebo kompostéry, nemajú peniaze.
Myslím si, že na prípravu plnenia tejto povinnosti mali dostatok času a väčšina z nich si na to mohla nájsť v rozpočte aj finančné prostriedky. Ak však na to nemysleli minulý rok, teraz sa im už ťažko vyčleňujú z rozpočtu. Zahrnúť do poplatku za komunálne odpady náklady na zabezpečenie triedeného zberu biologických odpadov nie je možné urobiť dodatočne. Tie tam mali byť zahrnuté minulý rok, keď sa v obci schvaľovalo všeobecne záväzné nariadenie o poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady, ktoré platí od 1. januára do 31. decembra príslušného roka. Príklady obcí, ktoré na to mysleli, ukazujú, že sa to dá. Zavedením systému aktívnej podpory domáceho kompostovania dokonca dokážu ušetriť na zvoze a poplatkoch za uloženie odpadu na skládkach alebo v spaľovniach. Vo viacerých prípadoch sú to sumy, ktoré im za dva-tri roky dokážu pokryť náklady na zakúpenie kompostovacích zásobníkov.

Určuje zákon, ako majú kompostéry vyzerať alebo z akého majú byť materiálu?
Nie. To znamená, že môžu byť aj drevené, vyrobené aktivačnými pracovníkmi, a môžu byť pomerne lacné. Takto sa dajú vyrobiť zásobníky napríklad aj za 20 eur za kus. Životnosť dreveného zásobníka je minimálne tri roky. V jednej domácnosti na Slovensku žije priemerne 2,5 obyvateľa. Náklady na rok a jedného obyvateľa tak vychádzajú na necelých 2,70 eura. Dajú sa ušetriť dôkladnejším triedením a znížením množstva zneškodňovaného odpadu. Obce si napríklad na nákup kompostovacích zásobníkov môžu peniaze aj požičať, kúpiť ich na splátky bez navýšenia alebo si ich prenajať od zberovej spoločnosti.

Čo ak sa obec rozhodla pre jednu z určených možností, no časť obyvateľov žiada tú druhú? Napríklad domácnostiam rozdala kompostéry, ale niektorí ľudia požadujú, aby radšej zabezpečila odvoz toho odpadu, lebo ho nechcú kompostovať. Ako to riešiť?
Obec môže zaviesť jednu z dvoch možností alebo kombináciu oboch. Obyvatelia, ktorí si však biologický odpad kompostujú svojpomocne, by mali byť nejakým spôsobom ekonomicky zvýhodnení pred tými, ktorí si ho dávajú odvážať. Jeho spracovávanie v domácnostiach totiž obec nestojí žiadne peniaze – okrem nákupu kompostovacích zásobníkov. Zvoz tohto odpadu a jeho centrálne spracovanie v kompostárňach alebo bioplynových staniciach prináša zvýšenie nákladov na odpadové hospodárstvo obce. Preto obciam odporúčame, aby presvedčili čo najväčšie množstvo domácností na domáce kompostovanie – je to pre ne lacnejšie. Ak sa však obec rozhodne pre niektorú z uvedených možností, pre obyvateľa je to záväzné.

Bioodpad zo záhrad tvoria aj piliny, opadané lístie, kúsky konárov či pokosená tráva, a to mnohí ľudia radšej pália. Ako ich presvedčiť, aby to nerobili?
Spaľovanie akýchkoľvek odpadov na verejných alebo súkromných pozemkoch, ale aj vo vykurovacích zariadeniach je zakázané. Odpadom je podľa zákona všetko, čoho sa chceme zbaviť, teda aj lístie, tráva, burina, konáriky, piliny… Iná vec je, ak si konáre vysušíme a pripravíme si z nich palivové drevo, ktoré potom použijeme na výrobu tepla alebo teplej vody. Také drevo môžeme použiť aj na opekanie či grilovanie. Priatelia Zeme – SPZ sa snažia verejnosť presvedčiť tým, že im ukazujú výhody kompostovania a iného využívania biologických odpadov na záhradách – nastieľanie, budovanie vysokých záhonov a podobne. Je to legálne a prináša to množstvo výhod pre záhradu. Napríklad na výrobu kvalitného kompostu potrebujeme všetky opísané biologické odpady, preto je vhodné sa ich nezbavovať spaľovaním. Niekoho možno presvedčí fakt, že pri spaľovaní biologických odpadov vzniká pomerne veľké množstvo škodlivých látok. A pre tých, ktorých nepresvedčia predchádzajúce fakty, sú tu sankcie. Tie sa v niektorých prípadoch môžu „vyšplhať“ až do výšky 1 500 eur.

Môžete uviesť nejaké príklady miest a obcí, kde sa triedenie spomenutého odpadu osvedčilo?
Napríklad mesto Partizánske, ktoré sa už tri roky pripravuje na povinnosť triediť biologický odpad zo záhrad. Kompostovacie zásobníky kupuje zo svojho rozpočtu a postupne nimi vybavuje domácnosti v rodinných domoch. Popri kvalitných kompostéroch zabezpečuje pre obyvateľov aj informačné aktivity, aby vedeli, ako správne kompostovať. Ďalším príkladom je obec Lietavská Lúčka, ktorá zabezpečila kompostovacie zásobníky pre všetky domácnosti v rodinných domoch a pre obyvateľov bytových domov vytvorila takzvané komunitné kompostoviská. Zaviedla tak systém, kde všetci obyvatelia obce majú možnosť triediť a kompostovať biologické odpady. Neoddeliteľnou súčasťou toho bola aj aktívna informačná kampaň. Na základe dosiahnutých výsledkov a ušetrených nákladov na odpadové hospodárstvo obec znížila občanom poplatok za odpady. A ešte jeden príklad z mesta. Je ním Stará Turá. Triedený zber biologických odpadov zaviedli už v roku 2008. Zbierajú ho z rodinných aj bytových domov, trhoviska, cintorína aj od právnických a fyzických osôb. Spoločne s biologickým odpadom z údržby verejnej zelene ho kompostujú vo vlastnej kompostárni. V roku 2015 takto pozbierali a spracovali 1 050 ton biologického odpadu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #odpad #recyklácia #separovanie #kompostovanie