V opačnom prípade mu hrozí, že aj v zrekonštruovanom byte ho budú naďalej rušiť deti pobehujúce v hornom byte či sused, ktorý často počúva hlasitú hudbu.
Je viacero spôsobov, ako eliminovať nežiaduce zvuky a hluk, či už z vonkajšieho, alebo z vnútorného prostredia. Najjednoduchšie a najefektívnejšie je myslieť na odhlučnenie už pri samotnej stavbe. Vhodne zvolený stavebný materiál totiž dokáže efektívne odhlučniť zvuky z vonkajšieho prostredia, ale aj výrazne tlmiť zvuky z interiéru, či už od detí, spolubývajúcich, alebo susedov. Veľa domov pri železniciach a frekventovaných ťahoch sa preto stavia z tehál. Keramické tehly totiž vykazujú nielen výborné tepelnoizolačné vlastnosti, ale aj vlastnosti zvukovoizolačné. Existujú dokonca aj tehly, kde sú dutiny vyplnené kamennou vlnou, čo tepelno- a zvukovoizolačné vlastnosti ešte znásobuje.
Kvalitu izolácie zvyšuje aj dodatočné zateplenie. Veľmi rozšíreným zatepľovacím materiálom je polystyrén, no ak hľadáte materiál s lepšími zvukovoizolačnými vlastnosťami, treba zvážiť minerálnu vlnu. Alternatívou môže byť aj polyuretánová pena, drevovláknitá doska a z čisto prírodných materiálov zase slama, ľan či ovčia vlna. Izoláciu externých zvukov môžete maximalizovať pomocou špeciálnych zvukovoizolačných okien.
Oveľa častejšie pochádzajú rušivé zvuky z interiéru. Aj tu je ideálne myslieť na ticho v domácnosti už pri stavbe. Deliace steny preto musia mať určitý stupeň zvukovej izolácie, v závislosti od ich účelu. Táto vlastnosť je charakterizovaná indexom vzduchovej nepriezvučnosti Rw (dB) a slúži ako vstupný údaj pri projektovom návrhu konštrukcie. Vynikajúce akustické vlastnosti vykazujú priečky z 30 cm hrubých tehál, no často je používaný aj sadrokartón alebo OSB dosky v kombinácii s minerálnou vlnou. „Pre dosiahnutie požadovaných zvukovoizolačných parametrov na stavbe je dôležitý nielen správny návrh, ale aj výber vhodného materiálu, optimálne umiestnené inštalačné rozvody a riešenie detailov v styku s inými konštrukciami ako napríklad strop, podlaha, priečky, schodisko či obvodová stena. Len tak dokážete eliminovať akustické mosty v konštrukcii stavby,“ tvrdí Gabriel Szöllösi zo spoločnosti Wienerberger.
Odhlučnenie bez stavebných zásahov
Majitelia bytov, samozrejme, nemajú vplyv na to, aký materiál stavebná firma pri stavbe ich bytového domu použila. Vytvoriť si tichú domácnosť možno aj dodatočne, no treba počítať s kompromismi. Ako prvé je vždy dobré zvoliť riešenia, ktoré si nevyžadujú stavebné zásahy. Starý a osvedčený spôsob, ako stlmiť hluk prichádzajúci od susedov či z vedľajšej izby je vyplnenie steny vstavanou skriňou alebo knižnicou. Oblečenie či knihy sú v kombinácii so samotným nábytkom veľmi dobrým pohlcovačom hluku. Veľmi efektívne sú v boji s hlukom textil, PVC, vinyl aj tapety. Aj v starých bytoch boli preto veľmi obľúbené hrubé koberce a závesy. S rastúcim počtom alergikov sa však postupne textil dostáva do úzadia a nahrádzajú ho modernejšie riešenia.
Dobrou investíciou môžu byť aj zvukotesné dvere. Navonok vyzerajú rovnako ako akékoľvek iné bežné dvere, no vnútornú štruktúru majú inú. Pri výmene nezabudnite na špeciálne tesnenie po celom obvode dverí. Výrazne môže pomôcť aj správne umiestnenie spotrebičov. Hlučnejšie spotrebiče, ako je napríklad práčka, neopierajte nikdy o zvislú konštrukciu. Vibrácie sa totiž po stene šíria rýchlejšie a hluk dokonca zosilňujú. Podobné pravidlo platí aj pri reproduktoroch. Tie smerujte do izby a vždy si ich radšej dajte na podložku, ako by ste ich mali nechať položené len na podlahe.
Nekompromisné kompromisy
Ak nepostačujú jednoduchšie triky, je potrebné zvážiť stavebné zásahy. Izoláciu môžete aplikovať na podlahy, steny aj stropy. Na výber je viacero materiálov, od minerálnych vĺn cez akustické peny až po kartónové lamely s kremičitým pieskom. Izolačný materiál vyberajte predovšetkým podľa hustoty. Vo všeobecnosti platí, že izolačné materiály s vyššou hustotou lepšie pohlcujú zvuky. Samozrejme, každá stavba je iná a v rôznych podmienkach sa môžu aj vlastnosti jednotlivých materiálov meniť, preto je vždy lepšie sa poradiť s odborníkom.
Veľmi dôležitá je aj hrúbka izolačného materiálu. Tu sa pripravte, že budete musieť robiť kompromisy. Čím hrubšia bude izolácia, tým menej úžitkového priestoru vám ostane. Napríklad ak chcete odhlučniť izbu izoláciou s hrúbkou 15 centimetrov, v prípade obvodu stien izby 20 metrov stratíte až tri štvorcové metre podlahovej plochy. Je preto potrebné hľadať kompromis medzi hrúbkou izolačného materiálu a efektívnosťou celého riešenia.
Na základné odhlučnenie hovoreného slova a hlasnejšie pusteného televízora vám postačí aj izolácia s hrúbkou päť centimetrov pripevnená priamo na stenu. Lepšie odhlučnenie ponúkajú bezkontaktné systémy, pri ktorých zostáva medzi murivom a izoláciou vzduchová medzera, ktorá zvukovoizolačné vlastnosti systému znásobuje. Tu už ale počítajte s hrúbkou aspoň 10 centimetrov.
Netreba zabúdať ani na odhlučnenie podláh a stropov. Odhlučnenie stropov nebýva až také bežné, no ak nad vami žijú veľmi hluční susedia, na výber veľmi nemáte. Odborníci odporúčajú pri stropoch ťažie materiály ako napríklad sadrokartónové dosky. Vo všeobecnosti však platí, že odhlučnenie stropu u vás je menej efektívne ako odhlučnenie podlahy u suseda nad vami. Na odhlučnenie podláh totiž existuje viacero riešení. Princíp je však takmer vždy rovnaký, pod plávajúcu podlahu, parkety či vinyl sa aplikuje izolačný materiál, ktorý tlmí kroky.