Aj keď patrí plynové kúrenie k tým najdrahším, mnoho ľudí ho uprednostňuje pre jeho nenáročnosť. Stačí otočiť vypínačom, nastaviť na termostate potrebnú teplotu a kotol už hreje. Nie je potrebné zháňať drevo ani prikladať. Ak sa plynový kotol nepokazí, celú zimu dokáže kúriť bez akéhokoľvek zásahu.
V porovnaní s minulosťou však už aj plynové kotly prešli modernizáciou. Klasický plynový kotol totiž funguje na tom, že v ňom horí plyn, ktorý zohrieva vodu do radiátorov. Lenže spolu so splodinami do komína uniká aj vodná para, ktorá má vysokú teplotu. O toto teplo pri použití plynového kotla prichádzame.
Problém s unikajúcou vodnou parou riešia kondenzačné kotly. Tie zachytávajú unikajúce splodiny a chladia ich. Vodná para sa preto zráža a odovzdá kotlu kondenzačné teplo. V porovnaní s klasickým plynovým kotlom možno v kondenzačnom kotle získať aj o viac ako osem percent tepla.
Výhodou kondenzačných kotlov je aj to, že výrobcovia k nim ponúkajú nový spôsob regulácie teploty. Okrem vnútorného termostatu ich možno vybaviť aj vonkajšou sondou, ktorá sleduje zmeny vonkajšej teploty. Kotol tak vie, kedy má prikúriť skôr, ako sa zníži vnútorná teplota. Naopak, ak sa vonku oteplí, nebude zase zbytočne kúriť.
Pri kondenzačných kotloch je možné nastaviť aj väčší rozsah výkonu ako pri klasických kotloch. Minimálny výkon začína na úrovni štyroch kilowattov. Pri klasických kotloch výkon začína od deviatich kilowattov. Nízky výkon sa dá využiť najmä na jeseň a na jar, keď netreba kúriť naplno. Klasické kotly vtedy zbytočne prekurujú, respektíve musia častejšie vypínať a zapínať horák, kým kondenzačné kotly dokážu kúriť plynulejšie aj pri nízkom výkone.