Drevené domy vydržia aj sto rokov

Zatiaľ čo v zahraničí bežne vidieť drevené domy, u nás akoby sa na ne zanevrelo. Väčšina ľudí im nedôveruje a dáva prednosť murovaným stavbám. Skúsenosti z iných európskych krajín pritom ukazujú, že na taký odmietavý postoj nie je dôvod. V cudzine sú drevodomy obľúbené a ich majitelia spokojní. Na to, aby sa prístup k nim na Slovensku zmenil, treba možno len odbúrať zopár predsudkov a získať viac informácií.

13.10.2017 06:00
žena, drevostavba, hojdačka Foto:
Ilustračné foto.
debata (9)

Drevo ako stavebný materiál? V zahraničí na tom nie je nič zvláštne. Stavajú tam z neho nielen rodinné domy, ale aj administratívne budovy, školy a ďalšie zariadenia. Aj u nás bola pritom v minulosti výstavba drevodomov celkom bežná, ešte aj pred sto rokmi. Potom sa však tradícia prerušila a dlhá prestávka zrejme spôsobila, že ľudia dreveným stavbám neveria. Prevláda názor, že murovaný dom je po všetkých stránkach lepší. Aj drevodomy však majú svoje prednosti.

V posledných piatich rokoch sa podiel moderných drevostavieb na individuálnej bytovej výstavbe zvýšil z dvoch na desať percent. Atraktivita a dostupnosť moderných drevených domov rastú priamo úmerne so zvyšovaním informovanosti. „Mýty a predsudky o horľavosti, nestabilite a neefektívnosti stále pretrvávajú, ale strácajú svoju silu. Moderné drevostavby totiž v praxi preukazujú, že sú bezpečné proti požiaru, energeticky efektívne, a hlavne rýchlo a výhodne dostupné,“ tvrdí Peter Zemaník, generálny sekretár Zväzu spracovateľov dreva SR.

Ako dodáva, prispieva k tomu aj ich intenzívna propagácia rozvoja drevostavieb a tiež zvyšovanie kvality slovenských firiem, ktoré domy stavajú. Jednou z aktivít zväzu je i udeľovanie Značky kvality ZSD SR, ktorú od roku 2012 môžu získať členovia zväzu, ak splnia prísne kritériá posudzovania nielen kvality svojej výroby, ale aj finančnej disciplíny voči klientom a štátu.

Zväz ako dobrovoľná organizácia zamestnávateľov na úrovni konateľov spoločností chce pôsobiť v tomto trende aj naďalej. Cieľom je zvýšiť podiel drevostavieb na individuálnej bytovej výstavbe na Slovensku z desiatich percent na 30 v priebehu niekoľkých rokov. V porovnaní s Európou máme totiž čo doháňať. Napríklad v Škandinávii je dnes podiel drevostavieb až 70 percent, v Nemecku 50, v Rakúsku 45 a v susednej Českej republike 20 percent.

Drevostavby u nás však bojujú nielen s predsudkami majiteľov domov či investorov. Málo skúseností s nimi majú aj projektanti, architekti a stavbári. Za posledných desať rokov sa na Slovensku síce už vytvorila skupina firiem, ktoré sa špecializujú na sendvičové drevostavby, no v porovnaní s celkovým počtom stavebných spoločností je to malý podiel. Samozrejme, rastúci dopyt po drevostavbách na trhu bude počet „drevárov“ zvyšovať či vyvolá potrebu rozlišovať skúsených a vzdelaných stavbárov a projektantov od začiatočníkov.

Zväz spracovateľov dreva na to myslí už teraz. Na svojej internetovej stránke uvádza certifikované firmy a každoročne organizuje Dni drevostavieb, na ktorých sa môžu záujemcovia zo stavebného sektora zoznámiť s dokončenými i rozostavanými stavbami a získať informácie a skúsenosti.

Drevostavba roka 2014. Foto: DREVSTAV SLOVAKIA
DREVOSTAVBA Drevostavba roka 2014.

„Súčasné študijné odbory nepripravujú odborníkov pre odbor drevospracujúceho priemyslu, preto sme vyvolali iniciatívu, ktorá vyústila do nového školského vzdelávacieho programu s názvom technik drevostavieb. Dnes ho v praxi vyučujú štyri stredné odborné školy na Slovensku,“ hovorí Peter Zemaník. Zvýšenie záujmu o drevostavby si však vyžaduje aj finančnú podporu. O tú sa snaží ministerstvo pôdohospodárstva dotačným programom určeným pre rodinné domy na báze dreva.

Na podporu výstavby nízkoenergetických drevených rodinných domov vyčlenilo v tomto roku v rámci pilotného projektu jeden milión eur. Vyhláška prešla medzirezortným pripomienkovým konaním a v súčasnosti sa pripomienky vyhodnocujú. Týmto programom chce rezort podporiť nielen kvalitné a energeticky úsporné bývanie Slovákov, ale aj zvýšiť domáci dopyt po výrobkoch z dreva a využitie surového dreva na Slovensku.

Ukážka sendvičových drevostavieb zo Slovenska. Foto: DREVSTAV SLOVAKIA
Drevodom Ukážka sendvičových drevostavieb zo Slovenska.

„Podpora sa bude môcť poskytnúť na drevený rodinný dom, ktorého výrobca má sídlo prevádzky alebo pobočky na Slovensku. Výrobca drevenej stavby bude musieť prostredníctvom dodávateľského reťazca identifikovať hospodárske subjekty alebo obchodníkov, ktorí dodali drevo a výrobky z dreva na výrobu dreveného domu,“ vysvetľuje Jana Gasperová z tlačového odboru ministerstva. Ako spresňuje, predpokladajú, že vyhláška by mohla byť účinná do polovice októbra tohto roku.

Dotáciu 11-tisíc eur agrorezort poskytne fyzickým osobám na drevodom v energetickej triede A0 a 10-tisíc eur v triede A1. Dotácia sa vzťahuje na zhotovený drevený rodinný dom s podlahovou plochou (jedného podlažia bez pivnice) najmenej 70 štvorcových metrov. Musí mať najmenej tri obytné miestnosti a prejsť kolaudáciou najskôr v deň nadobudnutia účinnosti vyhlášky.

Obstarávacia cena domu musí byť v prípade domu na kľúč minimálne 65-tisíc, pre holodomy najmenej 55-tisíc eur a hrubé stavby aspoň 30-tisíc eur.

Drevodom musí zároveň spĺňať kvalitatívne a energetické kritériá zaručené certifikátmi. Podpora bude poskytnutá len raz, a to výhradne fyzickým osobám s trvalým pobytom na území Slovenska formou dotácie na jeden rodinný dom. V objekte, na ktorý bude poskytnutá, nesmie byť zriadená žiadna prevádzka. To znamená, že občan dom nesmie využívať na podnikanie. Žiadosť budú môcť uchádzači podávať Pôdohospodárskej platobnej agentúre do 30 dní od zverejnenia výzvy na predkladanie žiadostí.

Foto: KNAUF INSULATION
dom

„Drevostavba je správnou voľbou pre všetkých, ktorí chcú mať pohodlné, energeticky úsporné bývanie a ušetriť čas i peniaze,“ hodnotí Zoltán Rácz, produktový manažér portálu onlinestavba.sk. Tento typ stavby však podľa neho vyžaduje väčšiu precíznosť v technických detailoch, ako to býva pri dome z tvárnic. „Špeciálne treba venovať pozornosť správnemu umiestneniu a utesneniu tepelnej izolácie a ochranných fólií – parozábranových i paropriepustných. Je potrebné dôkladne utesniť tiež osadenie okien. Odporúčame použiť tesniace pásky zo strany interiéru (parozábranovú) i exteriéru (paropriepustnú), pretože pri netesnosti by mohla vlhkosť preniknúť do konštrukcie a poškodiť ju zvnútra.“

Ani pri stavbe dreveného domu však nemožno zabudnúť na opatrnosť. „Zákazník by sa nemal ulakomiť na podozrivo nízku cenu a mal by si overiť realizačnú firmu. Najlepšie na to poslúžia osobné referencie. Treba si pozrieť konkrétne domy zhotovené uvažovanou firmou a porozprávať sa s ich majiteľmi, ktorí tam už istý čas bývajú. Nehanbite sa spýtať na nedostatky i prednosti a rôzne detaily, ktoré považujete za dôležité práve vy,“ odporúča Petra Jakubová zo stavebnej firmy M-House.

Získanie takých informácií môže byť síce veľmi zdĺhavé, ale na začiatku si možno pomôcť aj internetom. „Pozrite sa, čo sa o firme píše, kto to píše, či používa certifikované materiály a postupy a ako pristupuje k prípadným reklamáciám. Nezabudnite, že dom je dlhodobá investícia a zvyčajne si ho dáte postaviť len raz za život, ale splácať ho možno budete celé desaťročia,“ pripomína Jakubová.

Niekedy možno naraziť aj na firmy, ktoré „kvalitný“ drevodom ponúkajú už za 29 900 eur. Podľa Jakubovej je to zavádzanie. Ak má totiž spĺňať všetky požadované kvalitatívne predpoklady pre zdravé dlhodobé bývanie, pri súčasných cenách materiálov nie je možné vtesnať ich do takej sumy. Všetky ponuky, ktoré zákazník vidí v tejto cenovej relácii, by si mal preto dobre preveriť. Takmer každá má nejaké to ale… Najčastejšie sa taká nízka cena dosiahne použitím lacnejších, zväčša menej kvalitných materiálov. V mnohých prípadoch ide o drevostavbu typu „OSB dosky opláštené polystyrénom“.

Foto: KNAUF INSULATION
dom

"Máloktorá firma, ktorá začínala marketingovými technikami s nízkymi cenami, funguje dlhodobo. Poznáme množstvo prípadov, kde tie firmy po sebe zanechali ľudí bez peňazí a bez domov. V dnešnej dobe je preto dôležitý výber stabilného overeného dodávateľa,“ zdôrazňuje Jakubová.

Murovaný alebo drevený dom?

Porovnanie drevostavieb a murovaných objektov z pórobetónových tvárnic, ktoré sú u nás najpoužívanejším stavebným materiálom na rodinné domy.

Rozdiely v cene

Keď porovnáme dom zhotovený z pórobetónových tvárnic s drevostavbou s rovnakou zastavanou plochou, cenový rozdiel medzi nimi je vzhľadom na celý rozpočet minimálny. Drevostavba nám však môže ušetriť viac energie pri užívaní a času pri výstavbe.

Využitie pozemku

V súčasnosti sa štandardne predávajú na rodinné domy pozemky s plochou 400 až 800 m2. Pre oba typy domov, pórobetónové i drevené, taká plocha stačí, lebo väčšina záujemcov plánuje dom so zastavanou plochou približne 150 m2. Pri rovnakom pôdoryse však získame pri drevostavbe na úžitkovú plochu viac štvorcových metrov ako pri murovanom dome. Murované stavby sa totiž bežne stavajú s obvodovou konštrukciou s hrúbkou 40 – 60 cm, hrúbka tvárnice a tepelná izolácia sú v nej zastúpená pomerom približne 1:1. Obvodová stena drevostavby má pri rovnakých tepelnoizolačných vlastnostiach hrúbku približne 30 cm, čo môže pri uvedenom rozsahu stavby znamenať prírastok až 10 – 13 m2 úžitkovej plochy.

Začína sa od základov

Požiadavky na základy pre dom z tvárnic a drevostavbu sú rovnaké. Treba však pripomenúť, že základovú dosku drevostavby je možné postaviť aj na zemné skrutky (vruty), čo je rýchlejším a lacnejším riešením ako klasické základy. Pri tejto technológii sa odporúča vopred vykonať geologický prieskum podložia.

Rýchlosť stavby

V rýchlosti stavby vyhráva drevostavba. Hrubú stavbu dreveného domu je možné dokončiť už do troch či štyroch týždňov a aj tento čas sa dá skrátiť využitím prefabrikovaných panelov. Postaviť murovanú stavbu trvá minimálne tri mesiace. Urýchliť stavbu murovaného domu sa nevypláca, lebo murivo si vyžaduje čas na vysušenie, a tak prílišný zhon môže spôsobiť aj narušenie konštrukcie. V drevostavbe je tiež možné začať oveľa skôr s vnútornými prácami. Pri jej stavbe sú totiž mokré procesy obmedzené na minimum, interiérové steny si nevyžadujú omietku, takže relatívnu vlhkosť pod 52 percent, potrebnú na bezproblémové ukladanie podláh, dosiahne už za pár dní.

Úspora energie

Novostavby s modernými stavebnými materiálmi dnes bežne dosahujú energetickú triedu B. Posunúť dom na nízkoenergetický alebo pasívny štandard vyžaduje pri dome z pórobetónových tvárnic vyššie investície. Drevostavby zvládnu tento posun bez problémov a s minimálnymi nákladmi.

Celková hrúbka izolácie sa takmer rovná hrúbke obvodovej steny a závisí od požadovaného energetického štandardu. "Ak plánujete z drevodomu vybudovať energeticky pasívnu stavbu, môže byť celková hrúbka steny až 45 centimetrov, v prípade, že sa uspokojíte s nízkoenergetickým domom, býva obvodový plášť hrubý asi 25 až 30 centimetrov.

Ak nechcete uberať z úžitkovej plochy, môžete zvoliť izoláciu s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami pri nižšej hrúbke," radí Karol Tužinský, aplikačný manažér Knauf Insulation. Drevostavby majú síce málo „ťažkých“ akumulačných prvkov, takže rýchlo vychladnú, ale zase sa vyhrejú a v lete sa aj vyvetrajú rýchlejšie ako murované domy.

Zmeny v programe

Často sa stáva, že niektoré detaily sa spresnia až priamo pri stavbe a potom si vyžadujú zmeny v projekte, posúvanie priečok alebo prekladanie rozvodov. Pri týchto problémoch je drevostavba variabilnejšia, zmeny sa v nej dajú vykonať aj za pol hodiny. Pri murovanej stavbe môžu v takých prípadoch vzniknúť prestoje niekoľko dní.

Pri stavbe všetkých domov je praktické vopred vedieť, kam plánuje majiteľ umiestniť zariadenie – kuchynskú linku, vaňu, sprchovací kút, WC, ale aj nábytok. Ujasniť si tieto fakty sa odporúča už pri návrhu projektu, hlavne pri drevostavbách, kde treba vopred vedieť, na ktoré steny plánujete zavesiť ťažšie zariadenie, aby boli na to pripravené.

Životnosť domu

Mnohí z tých, čo uvažujú o drevostavbe, majú obavy z ich údajnej kratšej životnosti. Odborníci tieto názory vyvracajú. Životnosť moderných domov, murovaných i drevených, sa dnes odhaduje približne na 100 rokov a viac. Závisí to, samozrejme, aj od toho, ako sa o ne majitelia starajú a udržiavajú ich. Potvrdením trvanlivosti sendvičových stavieb môže byť jeden z prvých drevených domov v Rakúsku. Postavila ho renomovaná firma Hartl Haus a v roku 2010 oslávil sto rokov existencie.

Porovnanie ceny

Energetický štandard drevostavba dom z pórobetónových tvárnic
bežný štandard* 88 000 eur 83 000 eur
nízkoenergetický štandard 95 000 eur 100 000 eur
pasívny štandard 115 000 eur 120 000 eur
Zdroj: Knauf Insulation. Pozn.: Orientačné porovnanie ceny domu s úžitkovou plochou 100 m2 (stavebné materiály, náklady na stavebné práce a dopravu). *Dnes už nezodpovedá platným normám.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #domy #drevostavba