Budú aj na Slovensku drevené mrakodrapy?

, 13.09.2018 06:00
pár, mladí ľudia, mrakodrap, projekcia
Ilustračné foto. Autor:

Možno z dreva stavať mrakodrapy? To, čo u nás pôsobí ako science-fiction, je už v zahraničí realitou. Kým na Slovensku vzniká iba veľmi málo drevených domov a nemajú viac ako dve podlažia, na Západe sa tešia veľkej obľube a ťahajú ich do výšky - teraz až nad 80 metrov.

Najvyššiu drevenú budovu začali nedávno stavať v nórskej metropole Oslo. Zatiaľ zhotovili iba jej kostru, no po dokončení by mala mať 18 podlaží a výšku 84,5 metra. The Mjös Tower, ako sa bude volať, tak prekoná podobne ambiciózny projekt v rakúskej Viedni, kde vyrastá drevený mrakodrap s názvom HoHo. Ten bude vysoký „len“ 84 metrov. Na Slovensku je niečo také nemysliteľné. Nielen pre predsudky voči drevodomom, ale aj pre legislatívu. Podľa nej totiž drevostavba nemôže mať viac ako päť podlaží.

Aj túto zmenu sa pritom podarilo presadiť až vlani po revízii technickej normy, ktorá upravovala požiarnu bezpečnosť stavieb. Tá vychádzala ešte zo starého zákona z roku 1955 a z praxe počas socializmu, keď sa pri stavbách drevených domov používali ešte zastarané procesy a materiály. Ako však odborníci upozorňujú, v súčasnej dobe je už scestné porovnávať moderné drevostavby so starými zrubmi či dokonca s unimobunkami. Postoj k tejto téme sa na Západe medzitým úplne zmenil.

„Kým v zahraničí sú požiadavky na požiarnu odolnosť konštrukcií a ich triedu reakcie na oheň, teda na horľavosť, oddelené, v slovenských podmienkach sa prelínajú v systéme konštrukčných prvkov a celkov. To znamená, že keď je nosná časť vertikálnych konštrukcií z dreva, začínajú platiť veľmi prísne obmedzenia a vôbec sa pritom neodlišovalo, či je drevo v konštrukcii chránené, alebo nie,“ vysvetlil rozdiely v prístupe Vladimír Mózer, prodekan Fakulty bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity.

Donedávna platilo, že pri stavbách určených na bývanie a ubytovanie boli povolené len dve nadzemné podlažia, pri nevýrobných stavbách štyri a pri výrobných tri. Uvedené limity však so sebou prinášali aj značné obmedzenie z pohľadu využitia stavby, súvisiace s najvyšším prípustným rizikom požiaru. Zároveň sa na tento typ konštrukčného riešenia kládli vysoké požiadavky na požiarnu odolnosť konštrukcií. Podľa expertov ide o nesprávny prístup.

„Stále platí, že trieda reakcie na oheň, ktorá charakterizuje horľavosť stavebnej konštrukcie, respektíve materiálu, z ktorého pozostáva, nemá žiadny súvis s jej požiarnou odolnosťou. Aj konštrukcia z nehorľavého materiálu môže pri požiari zlyhať veľmi rýchlo, ak nie je adekvátne dimenzovaná alebo chránená. V slovenských predpisoch a normách sa však trieda reakcie na oheň – historicky nazývaná stupeň horľavosti materiálov stavebných konštrukcií – trochu nešťastne vnáša do ich schopnosti odolávať požiaru prostredníctvom systému konštrukčných prvkov a celkov,“ priblížil Mózer.

Tieto princípy sa verejnosti snaží objasňovať čoraz viac spoločností. Zo slovenských možno spomenúť výrazného propagátora drevostavieb – platformu Staviame z dreva, ktorá robí osvetu v tejto oblasti z mnohých dôvodov. Napríklad preto, že drevo pohlcuje škodlivé látky z prostredia, v objektoch reguluje vlhkosť a má nízku prijímavosť tepla. Okrem toho sa vyznačuje dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami, stavia sa z neho rýchlo a samotná výstavba je suchá.

„Okrem hliny je to jeden z najekologic­kejších materiálov vďaka svojej zápornej bilancii emisií a CO2 v porovnaní s kovmi, cementom, oceľou a betónom. Splodiny, ktoré sa tvoria pri spracovaní dreva, jeho používaní a konečnej likvidácii, si samotné drevo vykompenzuje počas svojho životného cyklu a počas svojho rastu – tým, že CO2 dokáže samo pohlcovať a súbežne s procesom väzby CO2 do atmosféry uvoľňuje kyslík. Drevo je navyše trvalo obnoviteľné,“ vymenoval Ivan Kolárik, konateľ firmy Kontrakting.

Veľa ľudí si v súčasnosti mýli drevenice, aké...
Veľa ľudí si v súčasnosti mýli drevenice, aké sa stavali v minulosti, s modernými sendvičovými drevostavbami. Autor: SHUTTERSTOCK

Po novom môžu mať drevostavby najviac päť nadzemných podlaží. To znamená 12-metrovú výškovú úroveň podlahy posledného nadzemného podlažia, pokiaľ ich postavia z konštrukčných prvkov s chráneným drevom a nehorľavou, proti vysokým teplotám odolnou výplňou všetkých dutín, t. j. drevostavba má tzv. zmiešaný konštrukčný celok.

"Úroveň dvanásť metrov je limitom, nad ktorým sa musia v obvodových stenách realizovať požiarne pásy, ktoré nie je možné zhotoviť z drevených konštrukčných prvkov. Požiarna odolnosť nosných a deliacich konštrukcií je pri päťpodlažných drevostavbách 45 až 60 minút,” objasnil Mózer.

Firmy, ktoré u nás stavajú drevodomy, môžu tým zo Západu síce iba závidieť, na druhej strane však vítajú aspoň to, čo sa tu podarilo dosiahnuť vlani. „Táto norma je napriek odvážnejším svetovým trendom pre nás veľkým krokom vpred. Pred jej vstúpením do platnosti bolo možné stavať len dvojpodlažné budovy z dreva,“ zhodnotila Petra Jakubová zo spoločnosti M-House. Ako však upozornila, norma má svoje obmedzenia.

Patrí sem napríklad to, že taká drevená stavba sa nesmie využívať ako hotelové či podobné ubytovacie zariadenie ani ako kancelárske priestory. „Ako pri všetkom, opäť platí, že nie je problém postaviť vyššiu drevostavbu, ale dôležitá je profesionalita a skúsenosti projektantov, dodávateľov a v neposlednom rade zhotoviteľov, aby nedochádzalo k prípadným technickým, statickým alebo iným komplikáciám či problémom, ktoré vyplynú z neznalosti alebo nedbalosti zhotoviteľa,“ pripomenula.

Na mieste je otázka, či Slovensko zase nezaostalo za vývojom vo svete. V posledných rokoch sa tu síce podiel moderných drevostavieb na individuálnej bytovej výstavbe zvýšil z dvoch na desať percent, no oproti iným krajinám je to stále málo. Na Západe sú drevodomy celkom bežné a populárne. Napríklad v Škandinávii je dnes spomenutý podiel drevostavieb až 70 percent, v Nemecku 50, v Rakúsku 45 a v susednej Českej republike 20 percent.

Pokiaľ ide o ich výšku, platné normy ju neobmedzujú tak prísne ako na Slovensku. Zmienený HoHo (skratka z nemeckého Holz-Hochhaus – drevený výškový dom) vo Viedni bude mať až 24 poschodí. V skutočnosti je to však tzv. hybridná stavba, pretože z dreva bude iba 75 percent budovy. Použijú sa i CLT panely a drevobetónové stropy. Tento vežiak poskytne bývanie, kancelárske a obchodné priestory a miesto v ňom nájde i hotel.

Zato Nóri stavajú mrakodrap The Mjös Tower výhradne z dreva. Zaujímavosťou je, že pôvodne uvažovali o výške 81 metrov, čo by bolo menej, ako má rakúsky HoHo. Aby ho prekonali, umiestnili na strechu pergolu vysokú 3,5 metra, vďaka čomu svojho konkurenta predbehli. Otvorenie budovy sa plánuje na marec budúceho roka. Okrem bytov v nej bude aj krytý bazén, hotel, kancelárie či reštaurácia.

Podnikateľ Arthur Buchardt, ktorý mrakodrap stavia, tvrdí, že sa inšpiroval parížskou dohodou o klimatickej zmene a vyzdvihuje najmä ekologický prínos stavby. „Budova s drevom nám pomáha dýchať v lepšom svete,“ zdôvodnil pre zahraničné médiá.

Podobný projekt, 120-metrovú vežu z baobabu, zamýšľali postaviť aj v Paríži, ale mestské úrady ju napokon neschválili. O vežiaku, ktorý by meral 87 metrov, sa údajne uvažuje i v jednom z najväčších afrických miest, v nigérijskom Lagose. Drevo je v obľube aj v iných štátoch. V USA sa z neho bežne budujú i obytné bloky, v Austrálii môžu mať drevostavby až osem poschodí, rovnako ako vo Fínsku.

O rekord by sa mali v budúcnosti postarať Japonci. V Tokiu momentálne pripravujú výstavbu dosiaľ najvyššej drevostavby na svete nazvanej W350. Mala by mať 350 metrov a 70 poschodí. Na jej výstavbu chcú použiť asi 180-tisíc kubických metrov dreva. Hotová by mala byť do roku 2041, no kvôli bezpečnosti a statike domu bude desať percent použitých materiálov tvoriť oceľ.

Kým sa nepostaví HoHo či The Mjös Tower, zostáva najvyššou drevostavbou na svete budova študentského internátu v kanadskom Vancouveri, ktorá má 18 poschodí a výšku 53 metrov. Európske prvenstvo si zatiaľ drží nórska drevostavba – budova Treet v meste Bergen s 49 metrami, 14 podlažiami a 62 bytmi. K top budovám z dreva a ďalších materiálov patrí tiež austrálska Forte Building v Melbourne, ktorá má výšku 32 metrov a desať podlaží.

Predností výškových drevostavieb je viacero. Prvou je rýchlosť výstavby, ktorá je niekoľkokrát vyššia ako pri využití iných materiálov. To, samozrejme, platí aj pri klasických rodinných drevodomoch. Motiváciou je tiež riešenie, ktoré prihliada na udržateľnosť a zachovanie prírodných zdrojov, energetická úspornosť alebo odolnosť proti zemetraseniam.

V uvedených projektoch je zároveň pridanou hodnotou, ktorú priniesli architekti týchto budov, napríklad aj využívanie balkónov a ďalších priestorov ako malých záhrad priamo v mrakodrape. Obyvatelia tak okolo seba aj vo veľkomestách budú mať kúsok prírody, čo spolu s drevenými konštrukciami a ďalšími faktormi vytvára zdravé bývanie.

Drevostavba nie je drevenica

Veľa ľudí si mýli drevenice, aké sa stavali v minulosti, s modernými sendvičovými drevostavbami. Rozdiel je v tom, že kedysi sa domy stavali najmä ako zruby a hlavným materiálom bola guľatina (kmene spílených stromov zbavené konárov). Boli to pevné a odolné konštrukcie, ktoré si dokázali samy regulovať vlhkosť i vzdušnosť, a tak vytvárali príjemnú klímu. Dnes je však guľatina oveľa drahšia ako moderné materiály a stavba trvá omnoho dlhšie ako sendvičová (dosková) konštrukcia. Tradičná zrubová stena nie je ani schopná splniť súčasné tepelnoizolačné nároky. Navyše na stavbu kvalitnej drevenice treba skúsenosti a skúsených stavbárov zrubov je dnes veľmi málo.

Čo ešte upravuje norma

Všetky podstatné zmeny týkajúce sa viacpodlažných drevostavieb vstúpili do platnosti v roku 2017 v rámci revízie normy STN 92 0201–1:2017. Najvýznamnejšou zmenou je možnosť stavať drevostavby do výšky päť podlaží, pokiaľ budú splnené určité podmienky.

Návrh a požiadavky na konštrukcie drevostavieb vychádzajú z Eurokódu 5, začalo sa tiež zohľadňovať, či je konštrukčný prvok drevostavby chránený, alebo nie. Revízia si nedala za cieľ bezhlavo zvýšiť dovtedy povolenú podlažnosť, resp. výšku drevostavieb, ale odstupňovať ju na základe toho, akú má konštrukcia z dreva úroveň ochrany. Znamená to hlavne uzatvorenie drevených častí konštrukcií nehorľavými ochrannými obkladmi a ak sa na konštrukciách nachádzajú dutiny, vyplnenie dutín nehorľavými materiálmi.

V praxi pri týchto stavbách treba rozlišovať drevo priznané a chránené. Pri priznanom dreve sa požadovaná protipožiarna bezpečnosť dosahuje aplikovaním prísnych výškových obmedzení. Pri chránenom dreve je nevyhnutné, aby počas doby požadovanej požiarnej odolnosti nedošlo k zapáleniu alebo pomalému tleniu dreva vo vnútri konštrukcie pod ochranným opláštením.

Okrem toho je potrebné vyhnúť sa aj problému šírenia požiaru vnútrom drevených konštrukcií, ak sú konštrukčné dutiny nevyplnené alebo vyplnené horľavými materiálmi. V prípade viacpodlažných drevostavieb tak dnes musia mať všetky ich konštrukcie vyplnené dutiny nehorľavými materiálmi, ktoré dokážu odolávať teplotám až 1 000 °C a nemôžu v dutinách sadať alebo z nich vypadávať. Ak nie sú dutiny v konštrukciách drevostavieb takto ošetrené, ich maximálna povolená podlažnosť sa znižuje.

Pri priznanom dreve, keď výplň dutín nespĺňa spomínané požiadavky, je to stavba s horľavým konštrukčným celkom, takže má obmedzenú maximálnu výšku. Požiarna odolnosť nosných a požiarne deliacich konštrukcií je v týchto prípadoch 60 až 90 minút. Popri požiarne odolných konštrukciách je dôležité vhodné riešenie únikových ciest zo stavieb.

Viacpodlažné stavby znamenajú dlhšiu únikovú cestu v prípade požiaru. Musia sa vytvárať tzv. chránené a čiastočne chránené cesty, ktoré poskytujú unikajúcim ľuďom požadovanú ochranu po dostatočne dlhý čas. Konkrétny typ už závisí od druhu užívania stavby, počtu osôb a vzdialenosti do bezpečia – tá je daná počtom podlaží drevostavby a ich rozlohou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vladimír Mózer #mrakodrapy #drevostavba #dobré bývanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk