Agát biely je drevina pôvodom zo Severnej Ameriky, ktorá môže dorásť až do výšky 25 metrov. Do Európy bol dovezený okolo roku 1600 záhradníkmi francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. ako okrasná a medonosná drevina. Kvety bielej farby rastú v ovisnutých strapcoch, majú prenikavo sladkú vôňu a vďaka priaznivým účinkom na naše zdravie sa využívajú na farmakologické a kozmetické účely.
Kvet agátu obsahuje flavonoidy a éterické oleje. Kvety agátu povzbudzuje vylučovanie tráviacich enzýmov,, uvoľňuje kŕče hladkého svalstva (žalúdka a čriev), viaceré zložky pôsobia na zníženie žalúdočnej kyseliny,je účinný pri pálení záhy, zlepšuje činnosť močového ústrojenstva, zmierňuje bolesti hlavy, rozpúšťa hlieny a tým uľahčuje vykašliavanie.
Naše staré mamy zbierali agátový kvet, ktorý neskôr používali na výrobu čaju. Kvety zberáme v máji a júni, pričom je potrebné ich pred sušením či varením odstopkovať, aby nezhnedli a aj po vysušení by sa nemala stratiť biela farba z lupeňov.
Z kvetov agátu si môžeme pripraviť nielen čaj, ale tiež sirup, lekvár a dokonca aj agátové víno. Rozkvitnuté stromy agátu bieleho tešia aj včelárov – agátový med je spomedzi medov najčírejší, pretože „obsahuje najmenej peľových zŕn. Má jemnú chuť a pôsobí upokojujúco pri fyzickom aj psychickom vyčerpaní“, hovorí Mgr. Katarína Blažová z Poradne zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.
Vo forme éterického oleja ho môžeme použiť do kúpeľa a na prevoňanie domácnosti.
Pozor však! Z agátu využívame len kvety, pretože kôra, listy aj semená sú jedovaté, obsahujú lektíny, toxalbumíny, ktoré pôsobia na človeka a na zvieratá toxicky. Nevýhodou je aj jeho invazívnosť kvôli obsahu toxických látok v koreňoch, ktoré zabraňujú rastu inej zelene v jeho okolí.
Dobre využiteľné je však drevo z agátu, pre jeho vysokú tvrdosť a odolnosť sa používa na výrobu kolov do plotov, na železničné podvaly, stĺpy a ako palivové a stavebné drevo.
Zdroj: Reginálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave.