Pre veľké vzdialenosti medzi poschodiami vyrobili špeciálne výťahy. Pohybujú sa rýchlosťou 40 kilometrov za hodinu. Eskalátorov je osem, výťahov až 57.
Stavitelia sľubujú návštevníkom na vyhliadkovej plošine na 124. podlaží úžasný zážitok. Z tejto výšky sa im v jasnom počasí naskytne skvelá panoráma – dovidia až do osemdesiatich kilometrov.
Turisti sa môžu ubytovať v luxusnom hoteli, ktorý nesie meno slávneho talianskeho módneho návrhára, ktorý sa zaoberá aj dizajnom. Giorgio Armani samozrejme spolupracoval s architektmi na podobe exkluzívneho ubytovacieho zariadenia. Hotel je určený pre najnáročnejších, pretože má šesť hviezdičiek.
Burdž Dubaj(kliknutím na obrázok ho zväčšíte)
Médiá predpokladali, že Dubajská veža má výšku 824 metrov, ale v deň otvorenia mohlo prísť ešte prekvapenie – nedalo sa vylúčiť, že na slávnosti oznámia, že meria viac.
„Skutočná výška je tajomstvo. Objednávateľ si želal, aby sme postavili mrakodrap vyšší ako 800 metrov. Presné číslo sa dozviete 4. januára,“ poznamenal inžinier William Baker.
Jan Klerks z Rady pre výškové budovy nechápe, prečo z mrakodrapu robia hádanku do poslednej chvíle:
„Viackrát sme žiadali, aby nám povedali výšku, vieme však len to, že otvoria najvyššiu stavbu na svete.“
Nakoniec k 824 metrom pridali ešte 4 metre. Rekord je to vskutku závratný. Veď len keby sa položili za sebou všetky oceľové tyče z Dubajskej veže, obsiahli by štvrtinu zemegule. Betón použitý v jadre by vystačil na chodník dlhý viac ako dvetisíc kilometrov.
Foto: SITA
Dubajská veža je príkladom rozmachu mrakodrapov v Ázii v poslednom období. Na tomto svetadiele sa nachádza sedem z desiatich najvyšších budov na svete, pričom všetky tam vyrástli v uplynulých trinástich rokoch.
Obra vytvorili architekti z Chicaga, ktorí pracovali pre dubajskú developerskú spoločnosť Emaar. Stojí za ňou tamojší vládca šejk Mohamed Rašíd Al–Mak-túm. Verí, že nová dominanta s novou mestskou štvrťou posilní význam Dubaja ako centra biznisu v oblasti. Najmä po tom, čo sa ozvali hlasy, že pre finančnú krízu hrozí možno štátny bankrot.
Mrakodrap začali budovať v septembri 2004. „Základy stavby sa nachádzajú 50 metrov pod zemou, kam ich ukotvilo 192 pilierov,“ píše sa na webovej stránke Dubajskej veže. V čase vrcholiacich prác sa na nej podieľalo až 12–tisíc ľudí.
Kto si láme hlavu nad tým, aké je pozadie podoby mrakodrapu, vysvetlenie nájde v ázijskej flóre. Architektov inšpirovala kvetina Hymenocallis, ktorej členitý kvet pripomína orchideu. Pôdorys budovy sa podobá na rozvinutú korunku tohto voňavého kvetu, ktorý sa hojne pestuje nielen v Dubaji, ale aj v Indii.
| BURDŽ DUBAJ – najvyšší mrakodrap sveta | |
| Názov | Burdž Dubaj (burdž znamená v arabčine veža) |
| Miesto | emirát Dubaj, súčasť federácie Spojené arabské emiráty |
| Začiatok výstavby | pozemné práce boli začaté v septembri 2004 |
| Výška | 828 metrov |
| Počet poschodí | viac ako 160 obyvteľných |
| Realizátor | realitná firma Emaar Properties |
| Hlavný architekt | americký architekt Adrian Smith z chicagskej firmy Skidmore, Owings & Merrill. |
| Staviteľ | stavebná pobočka juhokórejského konglomerátu Samsung |
| Náklady | náklady na samotnú vežu dosiahli 4,1 miliardy dolárov |
| Technické údaje | |
| Základy stavby | v hĺbke 50 metov, ukotvilo ich 192 pilierov |
| Výstavba | spotrebovalo sa 330 000 metrov kubických betónu a 39 000 ton ocele |
| Vonkajší plášť | skladá sa z reflexného skla, hliníku, oceľových panelov a rúrkovitých rebier |
| Pracovníci | v období vrcholu pracocvalao na stavbe 12 000 ľudí. Celkovo bolo na nej odpracovaných 22 miliónov „človekohodín“ |
| Podlahová plocha | 334 000 metrov štvorcových |
| Výťahy | v mrakodrape sa nachádza 57 výťahov a osem eskalátorov. |
| Okolie | mrakodrap je ústredným prvkom novobudovaného dubajského centra. Projekt centra vychádza na 20 miliárd dolárov, súčasťou je napríklad aj 30-tisíc bytov |
| Bývanie | mrakodrap je sídlom šesťhviezdičkového hotela Armani, v budove sú kancelárie a byty. Posledné byty sú na 108 poschodí |
| ČTK | |