Kukuričným kôrovím si vyhrievali roľníci domácnosti, odkedy pestovali kukuricu. Nie náhodou kôrovie ako palivo objavil riaditeľ družstva PD Rastislavice Pavol Klinka. Z detstva si pamätal, že na rodičovskom gazdovstve zužitkovali kukuricu doslova do byľky.
„Rastlinu po rastline sme vytínali motykami, viazali do snopov a ukladali do panákov. Cennejšia časť – listy sa posečkovali a byle sa spálili v peci na chlieb,“ vysvetľuje Klinka po ceste k veľkému stohu zo zlisovaných balíkov kukuričného kôrovia. Na okraji dediny upozorní na zopár kukuričných panákov. Nechce sa veriť, ale ešte aj dnes záhumienkari v Rastislaviciach odkladajú kukuričné rastliny, ako ich to naučili dedovia.
Rastislavické družstvo pestuje kukuricu na 360 hektároch. Úrodu zberajú kombajnmi. Tohto roku im kukurica dala po 11 ton zrna priemerne z hektára, toľko ako chýrnym americkým farmárom v štáte Iowa. Lenže na poli zostalo po zbere ležať takmer toľko ton kukuričného kôrovia, koľko zrna odviezli družstevníci do sýpok.
Čo s ním? Tradične sa kôrovie zaoráva. Poriadne sa podusíkuje, aby sa do jari rozložilo v pôde. Zaorať kôrovie je tvrdý oriešok. Navyše, keď sa po kukurici pestuje jačmeň, klesajú úrody. Klinka uvažoval, ako sa inteligentne zbaviť kôrovia a zachovať úrodnosť pôdy. Roľníkovi ide vždy najmä o to, aby pôda neprestala rodiť a zároveň, aby nič z úrody nevyšlo nazmar. Tak učil Klinku gazdovať jeho otec. A tak Pavol Klinka, dnes najstarší, ale stále mimoriadne vitálny sedemdesiatsedemročný poľnohospodársky manažér na Slovensku, hospodári aj na rastislavickom družstve.
Kôrovie horí lepšie ako slama
Vlani dal pokusne zlisovať prvých pár balíkov kukuričného kôrovia. Ukázalo sa, že lis si s kukuričným kôrovím poradil. Balíky odviezli do neďalekej teplárne v Šali a horeli perfektne. Klinka pochopil, že ide správnym smerom. Neváhal preto investovať 108–tisíc eur do nového lisu a v jeseni nechal zlisovať tisíc ton kôrovia.
Miroslav Wöllner, konateľ šalianskej teplárne Menert– Therm, je vynachádzavý ako Pavol Klinka. V roku 2006 začali v Šali ako prví na Slovensku využívať slamu. Preto nebolo prekvapujúce, že vyskúšali aj kukuričné kôrovie. Obsluha kotlov si nové palivo pochvaľuje „Horí lepšie ako slama, vzniká menej popola,“ poukazuje na základný rozdiel medzi slamou z obilia a kukuričným kôrovím Štefan Nema.
Pre Wöllnera sú však mimoriadne dôležité pokusy a merania, ktoré urobili odborníci zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. „Všetky emisné limity sú v súlade s normami pre oxidy uhlíka aj dusíka,“ vysvetľuje Marek Angelovič. Je to dôležitá správa pre tepláreň, ale aj hygienikov a samozrejme obyvateľov sídlisk.
Teplo, ktoré sa urodí každý rok
Kôrovie by sa mohlo stať alternatívnym zdrojom paliva. A nielen pre šaliansku tepláreň. Na Slovensku sa pestovala tohto roku zrnová kukurica na ploche 194–tisíc hektárov, je to o 24–tisíc hektárov viac ako pred rokom a o 50–tisíc hektárov viac ako pred dvoma rokmi. Namiesto drahého plynu a už nedostatkovej drevnej štiepky sa ponúka alternatíva. Výhodná pre poľnohospodárov aj pre energetikov, ktorí sa môžu odstrihávať od plynu.
Pavol Klinka má spočítané, že investícia do zberu kôrovia sa družstvu vráti po štyroch sezónach. A keďže v spolupráci s Brankom Nitra vyrába aj kompost z obilnej slamy a trusu moriek a králikov, pôdu zbavenú kôrovia má čím vyhnojiť. Spokojní sú aj teplári. Majú síce vyššie náklady pri zaobstaraní technológií na spaľovanie biomasy (drevnej štiepky, obilnej či kukuričnej slamy), ale hodnota energie z alternatívnych je asi polovičná oproti cene z plynu.
Preto aj účty nájomníkov za „alternatívne“ teplo sú v konečnom dôsledku nižšie ako účty, ktoré ľuďom v panelákoch posielajú kotolne spaľujúce zemný plyn. Cena dovážaných fosílnych palív sa každoročne zvyšuje a cena lokálnych obnoviteľných zdrojov je relatívne stabilná.