Európania a Američania kukuricou kŕmia dobytok, ošípané, hydinu, vyrábajú škrob aj sladidlo izoglukózu. V posledných desaťročiach sa zo zrna kukurice vyrába etanol, ktorý sa pridáva ako biozložka do benzínov. Najnovšie v automobilovom priemysle využívajú plasty vyrobené z kukurice.
Kukurica bola však od nepamäti aj palivom. Pálilo sa nielen kôrovie, ale aj odzrnené kukuričné šúľky. V PD Ostrov pri Piešťanoch ročne spracujú niekoľko tisíc ton osivovej kukurice. Vedľajším produktom sú šúľky. Američania z nich vyrábajú polienka do kozubu. To isté sa chystajú robiť družstevníci v Ostrove.
„Roky sme nevedeli, čo s odzrnenými kukuričnými vretenami, teraz šúľky zlisujeme do polienok s priemerom deväť centimetrov a dĺžkou 30 centimetrov. Poslúžia ako polienka do kozuba,“ hovorí predseda ostrovského družstva Juraj Šuchman.
Kukurica však nie je jedinou rastlinou, ktorá umožňuje zvýšiť energetickú nezávislosť Slovenska. Družstevníci v Dolných Salibách na pozemkoch, ktoré bývajú pravidelne podmáčané, a preto sú rizikové na pestovanie obilia či kukurice, vysadili rýchlo rastúce vŕby. Vlani teplárom do Šale dodali 1 500 ton vŕbovej štiepky. Vŕba sa „pokosí“ v zimných mesiacoch a nasledujúci rok dorastie. Spoločnosť Menert–Therm ráta s pravidelnými dodávkami v najbližších 12 až 15 rokov.
V čase, keď Európska únia tlačí poľnohospodárov do úhorovania pôdy, by pestovanie energeticky zaujímavých rastlín mohlo poľnohospodárom prinášať úžitok. A prospech z neho by mala celá krajina, pretože pôda by produkovala stále obnoviteľné palivo na vyhrievanie ľudských obydlí.