Cochranová umiestnila do medeného kotla kruh s drôtenými držiakmi na riad. Zatiaľ čo motor otáčal kruhom, voda so saponátom tryskala z dna kotla a zároveň striekala na riad. Obsah prvej umývačky poháňanej motorom sa potom ešte prelial čistou vodou a keď odtiekla, v tom momente ešte stále horúci riad sa osušil.
Cochranová (1839 až 1913), ktorá bola vnučkou vynálezcu parníka Johna Fitcha, sa potom rozhodla založiť továreň. Neskôr svoj patent aj továreň výhodne predala.
Umývačky našli rýchlo uplatnenie v hoteloch, reštauráciách i armáde. Ich cesta do domácností bola zložitejšia – kvôli vyššej cene aj kvôli tomu, že slúžkam „brali“ prácu. Malú umývačku riadu, ktorá by bola vhodná pre domáce použitie, vymyslel v roku 1924 William Howard Livens. Masívne rozšírenie tohto pomocníka do kuchyne sa datuje až do 50. rokov minulého storočia.