Najlepšie dokážu interiér bytu odhlučniť podlahári špeciálnou skladbou podlahy. Ak však nie sú susedia nad vašou hlavou ochotní spolupracovať, jediným riešením zostáva realizácia znížených stropov zo zvukovo absorpčného materiálu. Toto riešenie však v ideálnom prípade prinesie zlepšenie iba o 30 až 50 percent.
Zatepliť podlahu?
Ak chceme „umlčať“ susedov alebo ak ich sami nechceme rušiť, mali by sme do skladby podlahy zabudovať tak tepelnú, ako aj akustickú izoláciu z extrudovaného polystyrénu alebo minerálnych vlákien. Konkrétny výber závisí od druhu podlahy. Z hľadiska akustiky je vhodnejšia skladba ťažkej plávajúcej podlahy (skladba podlahy s betónovým poterom). Vplýva na útlm kročajového hluku a zároveň zvyšuje nepriezvučnosť celej konštrukcie. Možno však uplatniť aj ľahkú plávajúcu podlahu s vhodnou skladbou uzatvorenou ľahkou roznášacou vrstvou, napr. preglejka, OSB dosky. Pri realizácii podlahy treba vždy oddeliť celú skladbu podlahy izolačným okrajovým pásikom, aby sme zabránili šíreniu hluku obvodovými konštrukciami.
„Na trhu sú rôzne izolačné materiály a technológie, ale je potrebné uvedomiť si, že čím má izolácia menšiu hustotu, tým viac izoluje. Na takúto izoláciu však nie je možné pokladať priamo podlahovú krytinu, najúčinnejší je trámový systém, do ktorého sa umiestni hlukovoabsorpčná vrstva z minerálnych vlákien. Niekedy sa však takáto približne 10 cm hrubá konštrukcia nedá naniesť, preto treba vystačiť s úrovňou izolácie približne 15 až 20 dB v podobe tvrdších izolačných podkladov,“ mieni Tibor Pásztor zo spoločnosti PriMAT.
V ponuke výrobcov stavebných materiálov sú tenké zvukovo–izolačné membrány, ktoré sa dávajú na pevný podklad pred pokladaním rôznych podlahových krytín – napríklad keramiky, prírodného kameňa, viacvrstvových parkiet, pružných povlakových krytín a pod. Ich použitie je výhodné pri rekonštrukciách a všade tam, kde nie je možné alebo je neekonomické vykonať úplnú obnovu vrstiev podlahy.
„Akustická izolačná membrána je účinnou zbraňou proti kročajovému hluku. Niektoré druhy už pri hrúbke dva milimetre zvyšujú kročajový útlm o 17 dB,“ vysvetľuje Peter Joppek zo spoločnosti Mapei. Veľkým prínosom membrán je znižovanie kročajovej nepriezvučnosti podlahy vo vlastnom byte. Sám užívateľ bytu v menšej miere počuje dunivé klopkanie topánok pri svojej chôdzi. Úľavu od hluku pocítia aj susedia, ktorí nebudú vystavení zvukom pri chôdzi susedov alebo pri presúvaní nábytku.
Na akustické vlastnosti podlahy má vplyv aj podlahová krytina. „Kroky na mäkkých podlahových krytinách, napr. na hrubom koberci s vysokým vlasom, pružných krytinách, akými sú vinylové krytiny so spodnou akusticky izolačnou vrstvou, kaučuk či prírodné linoleum, sú omnoho menej hlučné ako kroky na drevenej či laminátovej podlahe,“ uzatvára Tibor Pásztor.
Textil dokáže doma tlmiť rôzne zvuky
Na stlmenie hluku zvonka alebo z vedľajšej izby najlepšie poslúžia pevné bariéry: paravány, odhlučňovacie steny alebo okná. Čiastočne si pritom môžeme pomôcť aj textilom, od závesov alebo kobercov však netreba mať prehnané očakávania. Ak vás trápia hluční susedia o poschodie nižšie, práve koberec je jedným z mála riešení. Všeobecne platí, že čím hustejšie je koberec tkaný, tým viac hluku dokáže zachytiť. Najlepšími „odhlučňovačmi“ sú pritom ručne tkané koberce. Tá istá zásada platí pri tlmení hluku zvonka. Ťažké zamatové závesy dokážu do určitej miery zabrániť zvukom zvonka, netreba však očakávať, že vám pomôžu, ak máte byt otočený do rušnej ulice. Textil tlmí hluk len vo veľmi obmedzenej miere. Má skôr estetický význam na dekorovanie odhlučňovacej steny.