„Stowattové žiarovky ponúkame za deväťdesiat centov, šesťdesiatky a sedemdesiatpäťky sú za osemdesiat centov,“ spresňuje zamestnankyňa domácich a chovateľských potrieb neďaleko Piešťan. Zohnať ich však možno aj zhruba za polovicu. Na východe Slovenska sa ceny „zdrojov tepla“ dovezených z Ukrajiny pohybujú okolo desiatich až dvadsiatich centov.
Dôvodom zákazu predaja bolo šetrenie
Stop predaju klasickým „edisonkám“ prišiel, pretože EÚ chcela ľudí prinútiť, aby šetrili energiou. „Stanovením nových požiadaviek energetickej efektívnosti pre svetelné zdroje sa do roku 2020 každý rok ušetrí viac ako 40 miliárd kilowatthodín, čo zodpovedá spotrebe elektrickej energie jedenástich miliónov európskych domácností za rovnaké obdobie,“ zdôvodnila vtedy eurokomisia. V septembri 2009 sa preto z pultov začali vytrácať 100-wattové žiarovky, o rok neskôr začali miznúť aj 75-wattové zdroje. Žiarovky s výkonom 40 a 25 wattov dostali stop v septembri 2012. Obchodníci ich už nemohli nakupovať a tak po dopredaji skladových zásob zmizli z pultov úplne.
Žiarovka zhruba 92 percent energie spotrebuje na vyžarovanie tepla. Na porovnanie, kompaktná žiarivka v porovnaní s tradičnou žiarovkou spotrebuje na vyžiarenie rovnakého množstva svetla asi o tretinu menej elektriny, LED žiarovka je zhruba o osemdesiat percent efektívnejšia ako „edisonka“.
Ľudí k nakupovaniu klasických žiaroviek vedú rôzne pohnútky. „Moje deti už rozbili niekoľko úsporných žiariviek. Keď som sa dočítal, že obsahujú niekoľko gramov ortuti, vyhlásil som že v mojom dome nemajú čo robiť,“ zdôvodňuje svoje nesympatie napríklad Marek z Piešťan. „Okrem toho mi svetlo zo žiariviek vyvoláva nepríjemné bolesti hlavy,“ dodáva priaznivec žiaroviek.
Žiarivky môžu citlivým spôsobiť problémy
Odborník na stavebnú biológiu Attila Sándor pripúšťa, že svetlo zo žiariviek či LED žiaroviek môže robiť niektorým ľuďom problémy. „Obyčajné žiarovky vyžarujú svetlo vo všetkých spektrách, kým spektrum úsporných zdrojov je rozbité. Človek to vedome nevníma, mozog však tieto podnety musí spracovať,“ zdôvodňuje Sándor. Tomuto problému sa však možno vyhnúť nákupom kvalitnejších zdrojov, pri ktorých výrobcovia udávajú takzvaný RA index. Ide o porovnanie podania farieb. Hodnota 100 znamená, že farby sú rovnako verné ako vo vonkajšom prostredí za slnečného počasia. „Najviac sa k týmto hodnotám približujú s RA indexom 98 žiarivky so studeným svetlom,“ spresňuje odborník. Zdroje takzvaného teplého svetla majú podľa neho index okolo 70. Výrobcovia však nemajú povinnosť udávať hodnotu vernosti podania farieb.
Iní kupujúci zas nechcú používať úsporné žiarivky, pretože vytvárajú takzvaný elektrosmog. Zhruba tridsať centimetrov od neónových výbojok intenzita elektromagnetického poľa približne o dvesto percent prekračuje technicko-hygienické normy. V každej žiarivkovej trubici totiž prebieha elektrický výboj, ktorý sa mení na viditeľné svetlo vďaka špeciálnej vrstve na vnútornej časti telesa. Intenzívne elektromagnetické pole vytvárané žiarivkou je podľa Sándora merateľné ešte aj v metrovej vzdialenosti. So zväčšovaním odstupu však rapídne klesá.
Týmto neduhom však okrem klasických žiaroviek netrpia ani LED žiarovky, ktoré podobne ako úsporné žiarivky možno namontovať aj do bežných svietidiel a neobsahujú ani ortuť. Ceny kvalitnejších zdrojov sa začínajú zhruba na desiatich eurách. Pri tejto sume sa náklady na kúpu vrátia zhruba po ôsmich rokoch používania. Na druhej strane však ceny LED telies postupne klesajú a zrýchľuje sa tak aj ich návratnosť. Navyše ich životnosť je v porovnaní s „edisonkami“ oveľa väčšia. Pri bežnom používaní v domácnosti by sa mali „dožiť“ zhruba dvadsiatich rokov. Navyše nehrozí, že by sa rozbili. Nie sú v nich totiž žiadne vlákna, ktoré by sa mohli pri páde pretrhnúť tak ako pri klasických žiarovkách. Takisto ich ochranná banka je z plastu, takže sa nerozbije tak rýchlo ako sklenená.