Aj preto sú najnovšie metódy rýchle, jednoduché a mnohokrát ich zvládne aj domáci majster, ktorý ma obe ruky ľavé.
V podlahách máte dve možnosti – tradičné lepenie či praktické zaklikávanie.
Pokládka ľavou zadnou
Krásna podlaha je krásna iba v prípade, ak je bezchybne položená. Ak stavíte na metódu zaklikávania, nepotrebujete ani kvapku lepidla. Tento šikovný systém je založený na spojoch pero–drážka. Zaklikávaním položíte podlahu kdekoľvek si zmyslíte – jednoducho, bleskovo, trvalo a čisto. Ak sa budete sťahovať, jednoducho si ju vezmete so sebou. Stačí ju rozložiť a opäť poskladať. Systém zaklikávania ponúka dokonca dve metódy – horizontálne zasunutie či otočenie a zasunutie.
Plávajúca inštalácia
Metóda 1: otočiť a zacvaknúť. Podlahu jednoducho spojíte zacvaknutím do seba. V porovnaní so systémami, ktoré možno inštalovať len pomocou kladivka a príklepovej doštičky, je to oveľa jednoduchšie. Navyše nepoškodíte podlahové panely.
Metóda 2: horizontálne zasunutie. Do ťažko dostupných rohov a miest je ideálne horizontálne spájanie dosiek. Tento spôsob má zásadný význam pri inštalácii posledného radu panelov alebo pri inštalácii v mieste, kde nemôžete s panelmi otáčať, alebo je to veľmi komplikované (napríklad pod radiátormi alebo pod rámom dverí). Zasuňte panely pod ťažko dostupné miesta. Spojte ich pomocou kladivka a príklepovej doštičky alebo páčidla. Oceníte jednoduchosť a efektívnosť.
Tradične s lepidlom
Ak sa rozhodnete pre tradičnú metódu lepenia, nepotrebujete dilatačné spoje ani soklové lišty. Jednoducho použijete špeciálne lepidlo, ktoré je ľahko roztierateľné, s rýchlou priliehavosťou a najvyššou pevnosťou, po nanesení sa nerozteká, zamedzuje vzniku medzier v podlahe, ktoré sú spôsobené teplotnými rozdielmi, je odolné proti vlhkosti a ideálne pre podlahové vykurovanie či chladenie.
„Pre tie najlepšie výsledky, či už pri zacvakávaní, alebo lepení, začnite vždy s rovným podkladom. Zaistite, aby bol povrch suchý, bez prachu a mastnoty,“ radí Marek Stránský, odborník zo spoločnosti Everel. Niektoré podlahy možno pokladať aj na betónové krytiny a rovnako aj na pôvodné drevené podlahy a dlažbu. Najskôr však musíte zrealizovať prípravné práce, konkrétne je to nanesenie základovej farby, vyrovnanie základu podlahy a odstránenie akéhokoľvek prachu. Pred samotným položením podlahy je dôležité skontrolovať stav podkladovej vrstvy. V niektorých prípadoch je potrebné pred rekonštrukciou strhnúť linoleá, prilepené koberce či PVC. Ak je podkladová vrstva poškodená, musí sa vyrovnať samonivelizačnou hmotou a spevniť penetračným náterom. Kľúčové je dosiahnuť dokonale rovný povrch. Na ten možno pokladať akýkoľvek typ podlahovej krytiny. Netreba zabúdať na krokovú a protihlukovú izoláciu.
„Podkladová vrstva je perfektným doplnkom pre podlahu. Vyrovnáva základ podlahy, tlmí rušivý zvuk krokov a vďaka integrovanej protišmykovej vrstve poskytuje tiež mimoriadnu stabilitu. Používa sa napríklad pri vinylovej podlahe – novinke vo svete podlahových krytín. Podkladová vrstva a vďaka tomu i samotná podlaha sú vodotesné, čo uľahčuje nielen rekonštrukciu bytu či domu, ale aj každodenný život v ňom,“ vysvetľuje Stránský.
Na čo treba dbať pri prípravnej fáze
aby bol podklad pred položením plávajúcej podlahy pevný na tlak, čistý, rovný, bez trhlín a suchý aby nerovnosť podkladu bola maximálne v rozmedzí 2mm + – aby relatívna vlhkosť vzduchu počas kladenia a následne konštantne po položení parketovej podlahy bola 50 % – 60 % a teplota 18 oC až 22 oC aby relatívna vlhkosť podkladu bola menšia ako 2 %, ak je podklad betónový, a menej ako 0,5 %, ak je anhydritový aby povrchová teplota drevenej parketovej podlahy nebola vyššia ako 27 oC. Maximálnu povrchovú teplotu by sme mali sledovať najmä vtedy, ak pokladáme parketovú podlahu na podklad s podlahovým vykurovaním, ale tiež ak ju kladieme v miestnosti, ktorá je vystavená priamemu dopadu slnečných lúčov na podlahu (napríklad podkrovná miestnosť, kde strešné okno nemá žiadnu clonu).