Vlastníci bytov, ktorí chcú zatepľovať, sa musia rozhodnúť, v akom rozsahu zateplenie zrealizujú. Následne by si mali dať vypracovať projekt. V ďalšom kroku si vyberú dodávateľa, najlepšie formou výberového konania. Po výbere dodávateľa, už budú mať dostatočnú predstavu, koľko ich zateplenie bude stáť. Keďže ide o investíciu, na ktorú žiadny dom nemá dostatok finančných prostriedkov vo fonde opráv, musia sa rozhodnúť, akou formou chcú zateplenie financovať.
„V princípe ide o výber jednej z dvoch možností. Komerčný úver z banky, ktorý vedia vybaviť pomerne rýchlo, ale nevýhodou je vyšší úrok. Druhou alternatívou je pôžička zo Štátneho fondu rozvoja bývania, kde je veľmi nízky úrok, ale na peniaze treba niekedy čakať aj viac ako rok,“ vraví námestník úseku služieb a energetiky košického Správcovského bytového družstva IV Georgi Svetozarov.
Maximálna cena tepla od hlavného dodávateľa TEHO Košice sa oproti minulému roku celkovo zvýšila približne o 3,2 percenta. Variabilná zložka ceny, do ktorej sa premietajú náklady na palivá a určuje sa podľa skutočnej spotreby, pritom klesla o 1,44 percenta a fixná zložka ceny, do ktorej sa premietajú náklady na výrobu a určuje sa podľa regulačného príkonu, stúpla o 8,77 percenta.
„Príčinou zvýšenia ceny tepla je nárast podielu fixných nákladov,“ vraví Svetozarov. „Vznikajú bez ohľadu na množstvo predaného tepla, sú to predovšetkým náklady na údržbu, prevádzku, na mzdy zamestnancov. V nasledujúcich rokoch budú znižovaním spotreby tepla regulačné príkony klesať. Keďže fixné náklady na výrobu tepla sa nemenia, ich delením nižším regulačným príkonom stúpa fixná jednotková cena,“ vysvetľuje.
Aj keď fixná zložka ceny tepla bude ďalej rásť, úspora ktorú prinesie zateplenie, by mala byť vyššia ako nárast ceny. „Po zateplení spotreba tepla výrazne klesne. O koľko, to závisí od rozsahu zateplenia, či bol zateplený len plášť, alebo aj strecha, suterén, boli vymenené okná, závisí to aj od kvality použitých materiálov, ako aj od pôvodného stavu domu a typu stavebnej sústavy,“ vraví Svetozarov.
Otázky a odpovede o cenách tepla
.
Po koľkých rokoch sa zvykne investícia do zateplenia vrátiť?
Je ťažké jednoznačne odpovedať. Pri zatepľovaní sa väčšinou robia aj práce, ktoré nemajú priamy súvis s úsporami tepla. Napríklad pri zateplení strechy sa zároveň robí celoplošne aj nová hydroizolácia strechy, nové klampiarske prvky, vetracie komíny, prípadne aj bleskozvod. Spolu so zateplením sa robia často aj rekonštrukcie balkónov. Pri zateplení spoločných priestorov dlažby a maľby. Treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že pokiaľ by vlastníci zateplenie nerealizovali, v horizonte nasledujúcich desiatich rokov by aj tak museli vynaložiť prostriedky na údržbu strechy či fasády. No a návratnosť samozrejme závisí aj od rozsahu zateplenia, kvality materiálov, pôvodného stavu domu a typu stavebnej sústavy. Návratnosť ovplyvňuje aj to, ako rýchlo rastie cena tepla. Pre bežný bytový dom so 48 bytmi pri 30-percentnej úspore tepla a 3-percentnom ročnom raste ceny tepla sa za 20 rokov ušetrí približne 200-tisíc eur. Pri 10-percentnom raste je to 400-tisíc eur. Ťažko je však dnes hovoriť o tom, ako bude stúpať cena tepla v nasledujúcich dvadsiatich rokoch.
V zateplených bytovkách budú platiť menej, o koľko menej tepla družstvo objedná pre porovnateľnú zateplenú bytovku?
Samozrejme, že vlastníci v zateplených domoch platia za teplo menej, ako tí v nezateplenom. Pri trojizbovom byte sa rozdiel pohybuje okolo 15 eur mesačne. So stúpajúcou cenou tepla sa tento rozdiel každým rokom ďalej zvyšuje. Družstvo objednáva teplo pre jednotlivé domy podľa skutočnej spotreby v predchádzajúcom roku. Pri zateplených domoch to môže byť o 15 až 40 percent menej ako pri nezateplených.
Aké opatrenia by v domoch a bytoch mali ešte urobiť, aby pri vyúčtovaní na budúci rok neplatili veľa?
Okrem zateplenia je ďalším významným prvkom úspor tepla meranie a regulácia v bytoch. Už samotný fakt, že sa spotreba v bytoch meria, vytvára na vlastníkov tlak, aby šetreniu venovali pozornosť a mnohých aj motivuje. Samotnú úsporu možno zvýšiť vhodnou reguláciou odberu tepla pomocou regulačných hlavíc na ventiloch radiátorov. V súčasnosti sú už na trhu aj programovateľné hlavice, kde je možné vopred naprogramovať, ako sa má radiátor správať v noci, cez deň, keď sme v práci, či večer, keď sú všetci doma. Pozornosť treba venovať aj správnemu vetraniu.
Koľko sa za teplo platí v bytoch, ktoré nie sú obývané, nedoplácajú na ne ostatní majitelia?
Podľa platnej vyhlášky sa teplo na vykurovanie pri rozpočítavaní na jednotlivých užívateľov v dome delí na základnú a spotrebnú zložku. Základná zložka predstavuje 60 percent z celkového nákladu a delí sa medzi užívateľov podľa plochy bytu. Spotrebná zložka predstavuje 40 percent z celkového nákladu a delí sa medzi užívateľov podľa nameranej spotreby na radiátoroch. Aj keď sú v neobývanom byte vypnuté radiátory, aj tak je na tento byt účtovaný náklad vo výške 60 percent priemerného nákladu. Vlastníci bytov však hlasovaním môžu tento pomer zložiek zmeniť. Vlastníci susedných bytov majú vyššiu spotrebu tepla a sú teda znevýhodnení. Preto by mali vlastníci, ktorí svoje byty neobývajú, zabezpečiť, aby sa v týchto bytoch aspoň temperovalo.
Odpovedal Ing. Georgi Svetozarov, námestník úseku služieb a energetiky SBD IV Košice