Plánovanú zmenu denníku Pravda potvrdil zdroj blízky regulačnému úradu, ktorý si neželal byť menovaný, keďže výmer nie je formálne na stole. „Zlacnenie elektriny od júla je však vzhľadom na vývoj cien elektriny na medzinárodných burzách, ako aj pripravované zmeny v oblasti regulácie reálny,“ povedal zdroj.
Hovorca úradu Miroslav Lupták to nekomentoval. Potvrdil však, že úrad pripravuje od júla nové pravidlá, ktoré by mohli mať dosah aj na vývoj cien. V prípade 5-percentného zlacnenia by bežná domácnosť s ročnou spotrebou 2400 kilowatthodín ušetrila na elektrine zhruba 1,4 eura mesačne. Kto spotrebúva asi 30-tisíc kilowatthodín elektriny na varenie, ohrev vody i kúrenie, po zlacnení by mal mesačne ušetriť asi 15,5 eura. Priemerná cena elektriny by sa po júlovej zmene vrátila až na úroveň roka 2006.
Ceny elektriny výrazne ovplyvňujú aj ďalšie cenovky. Už januárový pokles cien elektriny zmiernil celkovú infláciu, ktorá je tento rok zatiaľ okolo dvoch percent, kým vlani rast všetkých spotrebiteľských cien siahal takmer k štyrom percentám.
Kým na burzách elektrina lacnie v dôsledku krízou poznačeného slabšieho dopytu, vplyv domácej regulácie na ceny je zložitejší. Regulačný úrad pripravuje predpis, podľa ktorého by ľudia mali v cenách elektriny menej doplácať na straty v sieťach.
Úrad chce znížiť zisky dominantných dodávateľov na takzvanom prekupovaní elektriny pôvodne určenej na straty v sieťach. Jednotlivé zdroje takto každý rok na Slovensku vyrobia nadbytok energie v rozsahu asi dvetisíc gigawatthodín. Distribučné spoločnosti na východe, západe i v strede Slovenska takúto elektrinu od výrobcov nakupujú za necelých päťdesiat eur, pričom ju vzápätí prevádzajú svojim materským spoločnostiam. Tie ju predávajú so ziskom koncovým odberateľom. Doteraz bol tento spôsob, na ktorý doplácali slovenskí spotrebitelia, legálny, po novom to už nebude možné.
Hovorkyňa Východoslovenskej energetiky Katarína Šulíková je pri komentovaní ďalšieho vývoja zdržanlivá. „K tejto otázke budeme vedieť poskytnúť stanovisko až po prípadnej zmene pravidiel vo väzbe na prekup elektriny na straty a z toho vyplývajúci dosah na jednu zo zložiek poplatkov za odber elektriny,“ mieni Šulíková. Ešte opatrnejší je Ján Orlovský, zástupca energetikov na západe Slovenska. „Vyjadrenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nebudeme komentovať skôr, ako sa úrad presnejšie vyjadrí, ako si túto schému predstavuje v praxi,“ zdôvodňuje Orlovský. Situáciu podľa Jany Bolibruchovej, hovorkyne ďalšieho dodávateľa, analyzuje aj Stredoslovenská energetika.
Ďalším dôvodom na zlacňovanie elektriny bude aj znižovanie cien na medzinárodných trhoch. Denník Pravda už začiatkom roka ako prvý informoval o možnosti poklesu cien, keďže kríza znížila spotrebu energií v Európe a ponuka na trhu je väčšia ako dopyt. Odvtedy ceny pokračovali v poklese. Napríklad hodnota megawatthodiny klesla na pražskej energetickej burze od vlaňajšieho marca z takmer 50 eur za megawatthodinu na súčasných asi 40 eur. Pre odberateľov je to síce dobrá správa, na druhej strane však nízke veľkoobchodné ceny elektriny škodia životnému prostrediu. Pri súčasných cenách sa totiž neoplatí vyrábať elektrinu z ekologickejších paroplynových cyklov, a tak výrobcovia využívajú najmä uhoľné elektrárne.
Paroplynové elektrárne sa musia okrem nízkych cien elektriny boriť aj s problémom relatívne vysokých cien zemného plynu. Napríklad na burze v nemeckom Lipsku stúpla cena tejto komodity za posledný rok zhruba z 23 eur za megawatthodinu na vyše 25 eur. Plyn je totiž pre špekulantov na medzinárodných trhoch v súčasnosti relatívne lákavou komoditou, a tak s ním obchodujú v čoraz väčšej miere, čím zvyšujú dopyt a spôsobujú tak nárast ceny elektriny. Vladimír Tvaroška zo Združenia dodávateľov elektriny však ďalší pokles cien elektriny neočakáva. „Zníženie cien je výrazné, ale neočakávame, že bude klesať ešte ďalej,“ predpokladá Tvaroška.
Situáciu by však úplne mohla zmeniť podobná udalosť, ako sa stala pred dvomi rokmi v japonskej Fukušime. Vlna cunami tam vtedy zničila atómovú elektráreň Tepco, čo spôsobilo masívny únik rádioaktivity a krátkodobé zdraženie elektriny na trhoch. Najmä Nemci odvtedy jadrovú elektrinu utlmujú.