Stavebníci: Nový zákon ľuďom nepomôže

Nový stavebný zákon, ktorý pripravil rezort dopravy a výstavby, mal priniesť zásadné zmeny, ako je spojené územné a stavebné konanie či stavebné úrady komunikujúce elektronicky. Rezort takisto sľuboval, že po novom získajú ľudia rýchlejšie povolenie na stavbu domu. Miroslav Konôpka a Juraj Šujan, experti v odbore, zmeny v zákone nevidia.

17.10.2013 12:00
Juraj Šujan, Miroslav Konôpka Foto: ,
Architekt Juraj Šujan (49), na fotografii vľavo, a stavebník Miroslav Konôpka (51) sú sklamaní z navrhovaných zmien v stavebnom zákone. Šujan má cenu za Osobnosť architektúry a stavebníctva 2013 a pôsobí v Slovenskej komore architektov. Konôpka podniká v stavebníctve 25 rokov, je predsedom Združenia stavebníkov Slovenska.
debata (17)

Bude stavebný zákon prínosom pre prax?

Konôpka (stavebník): Keď som si vypočul prezentáciu zákona z úst ministra či štátneho tajomníka z rezortu dopravy, tak som s nimi súhlasil na sto percent. Hovorili a chceli zmeniť presne to, za čo bojujeme, poukazovali na zdĺhavosť povoľovacieho procesu a nekonečnú byrokraciu. Potom som si zákon prečítal a musím povedať, že návrh nerieši nič. Zistil som, že to, čo sa prezentovalo na začiatku, v zákone absolútne nie je, akoby niekto počítal s tým, že 250 strán návrhu aj tak nikto čítať nebude. Takže moja odpoveď je nie, tento zákon v tejto podobe nebude žiadnym prínosom pre prax.

Šujan (architekt): Z pohľadu veľkých stavebníkov a veľkých investičných celkov sa do zákona podarilo presadiť mnohé náležitosti vzhľadom na zvýšenie kvality projektovej prípravy i samotnej výstavby, napríklad kontrolné posúdenie nosnej konštrukcie vyhradených stavieb, ako sú mosty či výškové budovy. Súhlasím však s tým, že pre bežného stavebníka, ktorý potrebuje predovšetkým znížiť agendu na získanie stavebného povolenia, sa zákon neposunul razantne vpred.

Rezort dopravy a výstavby však deklaroval, že stavebný zákon prinesie spojené územné a stavebné konanie.

Konôpka: Čakali sme, že s týmto zákonom príde toľko sľubované zrýchlenie konania. Áno, hovorí sa, že stavebné a územné konanie budú zlúčené. V zákone to však nikde nie je napísané. Návrh hovorí, že niekedy v budúcnosti sa vyhláškou ministerstva určia podrobnosti, čo bude obsahom dokladov k územnému konaniu, náležitosti jednotlivých podaní na stavebný úrad, náležitosti rozhodnutí úradu, to, čo občana stavebníka najviac zaujíma, tam nie je. Toto nebolo to, na čo sme čakali. Mysleli sme, že ten proces sa skutočne zrýchli, že sa priblížime k zahraničiu.

Šujan: Dôležité je, aby sa presadilo jediné plnohodnotné konanie. Navrhovali sme, aby len jeden z povoľovacích stupňov – myslím tým územné a stavebné povoľovanie – bol konaním v zmysle zákona. Zjednodušene povedané, v územiach s platným územným plánom zóny by stavebný úrad v prvom stupni vo vlastnej kompetencii bez stanovísk ďalších orgánov vydával iba prostý územný súhlas, ktorým by overil súlad zjednodušenej dokumentácie navrhovanej stavby s regulatívmi územného plánu. Následne, po dopracovaní projektu stavby, by sa v plnohodnotnom stavebnom konaní vyjadrovali všetky dotknuté inštitúcie, ale len jeden raz (teraz úrady často postupne dopĺňajú pripomienky, pozn. Pravdy). Naopak, v územiach bez územného plánu by bolo takéto kompletné konanie v prvom stupni, teda v územnom konaní. Stavebný úrad by potom skonštatoval, že projekt stavby je v súlade s územným rozhodnutím. Do zákona sa to však nepodarilo presadiť.

Spomínali ste zahraničie. Načrtnime, ako to vyzerá za hranicami Slovenska.

Konôpka: V Českej republike postavíte malý rodinný dom bez stavebného povolenia, v Rakúsku máte povolenie do mesiaca. Ja napríklad vybavujem stavebné povolenie na obyčajný dom už piaty rok a na úrade sa vám doslova vysmievajú. Vždy nájdu niečo, čo nemáte podľa nich v poriadku alebo vám chýba. A práve táto svojvôľa je zarážajúca.

Vidia to tak aj architekti?

Šujan: Mnohí ľudia zneužívajú právomoci dané zákonom. Vo výstavbe je to veľmi vypuklé. V zastavanom území je pravidlom, že susedia sa odvolajú proti vydanému územnému rozhodnutiu či stavebnému povoleniu, aj keď navrhovaná stavba je v súlade s územným plánom a nijako záujmy susedov neohrozuje. Často ide teda iba o úmysel poškodiť či pozdržať výstavbu. Navrhovali sme, aby zákonodarca pouvažoval o nejakej forme správneho poplatku pri odvolaní sa účastníkov konania či sankcie, ak sa preukáže, že odvolanie bolo špekulatívne a neopodstatnené. Lenže, nie je to tam.

Polemika sa vedie okolo dodržiavania lehôt úradmi.

Konôpka: Lehoty na papieri sú, ale poviem vám mnoho prípadov, keď sa zákonom stanovené lehoty nedodržiavajú. Dať lehotu a pri jej nedodržaní úradom nestanoviť žiadnu sankciu, to je akoby sme prikazovali 50-kilometrovú rýchlosť, ale nedávali by sme pri jej prekročení pokutu. Lehoty sú teda z tohto pohľadu zbytočné. Ak nebudú v zákone aj sankcie za ich nedodržanie, tak to nemá význam. Na rozhodnutie stavebného úradu niekedy čakám rok, dva, tri. Ale pri rovnakej stavbe na inom úrade, kde to rieši človek, ktorý je odborne na vyššej úrovni, dostanete povolenie za pol roka. Zákon je postavený tak, že keď úradník chce, môže žiadať vyjadrenia aj 150 dotknutých orgánov, často aj duplicitne.

Šujan: Dokladanie všetkých stanovísk a vyjadrení je stále na strane stavebníka. Úrad často začne konanie a vzápätí ho preruší, lebo požaduje ďalšie doklady a lehota sa zastaví. Ak by bolo bremeno obstarania vyjadrení k stavebnému povoleniu na strane stavebného úradu, tak s lehotami by to výrazne pohlo.

Môže sa občan nejakým spôsobom domôcť nápravy?

Konôpka: Môžete sa odvolať na nadriadený orgán. Môžete dať správanie úradov tiež preskúmať na súde, ale všetci vieme, ako rýchlo u nás súdy pracujú.

Šujan: Kompetencie stavebného úradu sú prenesené na samosprávy, to znamená, že štatutárom je starosta obce. Sú prípady, a nie je ich vôbec málo, keď si starostovia túto právomoc vysvetľujú dosť svojvoľne. Ak druhostupňový stavebný úrad nariadi prešetriť nevydanie stavebného povolenia a starosta to nerešpektuje, tak nariadenie úradu je prakticky nevymáhateľné.

Prečo sa podľa vás naša krajina neinšpiruje príkladmi z cudziny?

Konôpka: Tá prvotná myšlienka, ktorú reprodukoval pán minister aj štátny tajomník, akým smerom sa bude uberať zákon, bola dobrá. Len potom sú tu tí úradníci, ktorí zákon tvoria, a tí opätovne pretlačili do zákona veci, ktoré tam chceli mať. To, čo je pre mňa ako stavebníka podstatné, teda koľko potvrdení a pri akej výstavbe budem potrebovať, koľko to bude trvať a aké postihy budú za to, ak sa čas na získanie stavebného povolenia predĺži, to sa tam vôbec nerieši.

Rodinné domy vraj získajú povolenie rýchlejšie. Bude to skutočne tak?

Konôpka: Hovorilo sa, že rodinné domy pôjdu v zjednodušenom konaní. Nikde to však v zákone jasne zadefinované nie je. Na jednej strane sa v zákone v paragrafe 10 píše, že rodinný dom je stavba s dvoma podlažiami a podkrovím. Ale v paragrafe 14 je už povedané, že jednoduchá stavba bude len s dvoma podlažiami. Čiže, ak budete mať v dome podkrovie, nebude to už jednoduchá stavba a pôjdete cez klasické konanie. Takisto, keď stavebný úrad povie, že potrebuje od vás toľko a toľko stanovísk, tak ich budete musieť doniesť. Z mojej skúsenosti, pri rodinnom dome musím doniesť vždy viac ako 50, pri väčšej stavbe je to okolo 130 potvrdení a stanovísk.

Čiže bude na stavebnom úrade, ako stavbu posúdi. Či je jednoduchá alebo klasická?

Konôpka: Áno. Len na okraj, spájanie stavebného a územného konania nie je žiadne nóvum. V zákone to bolo aj dávno predtým. V starom zákone to bol §39 a ods. 4, v novom je to § 59. To nie je žiadne zjednodušenie, opäť záleží len na svojvôli úradníka, ako to posúdi a či zlúči.

Je to rozumné riešenie, z pohľadu architekta, považovať rodinný dom za jednoduchú stavbu?

Šujan: Podľa nás akákoľvek budova na bývanie vrátane rodinného domu nie je stavbou jednoduchou. Jednak z dôvodu vyššej legislatívnej ochrany bytov a náročnosti podmienok z hľadiska stability a odolnosti nosných konštrukcií, ochrany zdravia obyvateľov, hygienických kritérií a podobne. A jednak pre spolupôsobenie v urbanistickej štruktúre, kde v menších obciach sú rodinné domy podstatnou zložkou stavebného fondu. Sme za to, aby sa skôr kvalitatívne zmenil priebeh povoľovania stavieb, ako som spomínal v predošlých odpovediach, tak by sa celý proces zásadne urýchlil nielen pri jednoduchých, ale aj pri všeobecných stavbách.

Podstatná časť diskusie okolo stavebného zákona sa zaoberá riešením čiernych stavieb.

Šujan: Podľa môjho názoru sa veľká časť takzvaných čiernych stavieb nachádza takpovediac v sivej zóne. Myslím tým domy, ktoré ich stavebníci začali stavať po tom, čo sa napriek vynaloženému úsiliu často celé roky z rôznych dôvodov nedopracovali k stavebnému povoleniu. Napriek tomu, že podali projekt aj dokladali stanoviská. Len z rôznych príčin im stavebný úrad nevydal povolenie v primeranom čase. Neprestajné pritvrdzovanie pokút, ktorého sme svedkami, je tak len veľmi drastická represia, ktorá nezafunguje celoplošne. Prevenciou by bolo zásadné zjednodušenie povoľovacích procedúr.

Konôpka: Je to mediálne veľmi populárna téma. Povedzme si otvorene, čierne stavby nie sú úhlavný národohospodársky problém, ale medziročný prepad v stavebníctve o 12 percent áno. Rozmedzie pokút od nula do 300-tisíc eur však dáva do rúk úradníkovi veľkú moc bez spätnej zodpovednosti. Bude to neskutočné korupčné pole, ktoré sa tým vytvorí. Nový zákon udáva 108 dôvodov na udelenie pokuty na strane stavebníka, ale žiadnu pokutu či sankciu na strane úradu, keď nebude konať v súlade so zákonom.

Novinkou bude dražba čiernej nehnuteľnosti.

Šujan: Takýto inštitút si ako-tak viem predstaviť v lukratívnych polohách vilových štvrtí veľkých miest, kde dražiteľ takto príde k cennému pozemku. Ale ťažšie si viem predstaviť, že ten, kto v malej obci vydraží takúto nehnuteľnosť, bude mať peniaze aj na to, aby ju zbúral a postavil si tam vlastný dom.

Konôpka: Je to pritiahnuté za vlasy. Prečo by som si mal kupovať niečo, aby som to búral? Stavebníctvo je každým rokom v úpadku a bude to takto pokračovať. Nezachránia ho len veľké stavby, veľké investície. Každý človek si chce niečo prestavať, pristavať a nechce to robiť bez dokladov, bez povolenia. Podľa mňa je v 90 percentách prinútený, lebo nezvláda ten byrokratický kolotoč, nepohodol sa so susedmi alebo si na niektorom úrade jednoducho povedia, že mu to povolenie nedajú.

Keď predložilo ministerstvo na stôl návrh zákona, začala sa hľadať odpoveď aj na to, čo bude s rómskymi obydliami, postavenými bez povolenia.

Konôpka: Povedzme si otvorene, v mnohých rómskych osadách sa ani nepokúšajú získať stavebné povolenie. Chcem teda vidieť tie bagre, ktoré tam 1. júla 2015, keď uplynie doba na dodatočné povolenie stavby, nabehnú a zbúrajú im príbytky. Kde ich potom dáme? To je fantazmagória a populizmus. To necháme tých 200-tisíc ľudí na ulici?

Riešením, ako urýchliť celý proces, je elektronizácia úradov. Myslíte si, že raz budeme svedkami niečoho takého?

Šujan: Som presvedčený, že v dlhšom časovom horizonte určite áno. Aspoň to deklaruje nielen táto vláda. Ale postup elektronizácie štátnej správy a samosprávy je veľmi pomalý. Prístupnosť pre občanov navyše problematizuje pomerne komplikované fungovanie elektronického podpisu; obávam sa preto, že časť bežných stavebníkov nebude mať veľký záujem získať ho na komunikáciu so stavebným úradom.

Konôpka: V roku 1991 som bol účastníkom konania v USA. Už vtedy sa projekty na stavebný úrad zasielali v elektronickej podobe, zhruba týždeň predtým, ako ste si mali prísť na úrad po povolenie. Po niekoľkých hodinách sme odchádzali s povolením na stavbu domu. Štát to roky prezentuje, ale tento zákon to vôbec nerieši.

Môžu byť problémom peniaze? V súčasnosti sa za vyjadrenia platia správne poplatky, a tie by možno pri elektronickom konaní boli vyššie.

Šujan: Nemyslím si. Tie poplatky sú aj dnes pomerne nízke. Ak by štát stanovil poplatok za elektronické podanie, ktorý by mu sanoval náklady s tým spojené, myslím si, že drvivá väčšina stavebníkov by s finančnou stránkou nemala problém.

Konôpka: Ak by bol poplatok za elektronické podanie a vybavenie aj dvoj-, trojnásobný, tak by si ľudia radšej priplatili, ako by mali čakať na povolenie rok a viac. Je to otázka chcenia. Policajné autá vieme prepojiť počítačmi za 3 mesiace, stavebné úrady ani po 20 rokoch. Tento návrh zákona je z nášho pohľadu veľkým sklamaním.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #stavba #stavebný zákon