Naposledy v januári tohto roka elektrina v priemere zlacnela o päť percent. Vývoj na európskych burzách s elektrinou zatiaľ dáva predpoklad na to, aby výsledná cena elektrickej energie od januára 2016 išla dole asi o tri až štyri percentá.
Domáci obchodníci si totiž už objednávajú na trhoch lacnejšiu elektrinu aj na budúci rok a záleží len na regulačnom úrade, aby sa to prejavilo aj v konečných cenách.
Šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík upozorňuje, že cenové konanie bude až na jeseň, ale je optimista. „Nevylučujeme, že by v budúcom roku mohli ísť ceny elektrickej energie dole,“ povedal.
Trhová cena elektriny išla v priebehu vlaňajška dole z 36 na 31 eur za tisíc kilowatthodín a v úvode tohto roka mierne vzrástla. Priemerná rodina minie za rok asi 3–tisíc kWh elektriny, za ktorú dá asi 450 eur. Ak by sa v cenách na rok 2016 zohľadnil vývoj na trhoch, domácnosť by mohla podľa prepočtov Pravdy za rok ušetriť približne 15 eur.
O tom, že ceny elektrickej energie by pre domácnosti mohli klesnúť, hovoril premiér Robert Fico v týchto dňoch počas konferencie Energetická bezpečnosť a budovanie energetickej únie. Vláda chce od januára 2016 znížiť ceny plynu pre najchudobnejšie rodiny. Analytici upozorňujú, že na ceny elektriny vláda priamy vplyv nemá.
Približne polovicu z konečného účtu tvoria trhové ceny elektriny. Ide o takzvanú komoditu, teda vyrobenú elektrinu. Regulačný úrad určuje zvyšné poplatky spojené s prenosom, distribúciou, stabilitou siete a tiež viaceré dotácie.
V prípade cien samotnej komodity je pre Slovensko určujúca burza v Prahe. Hodnoty elektrickej energie sa tam za posledných päť rokov znížili na polovicu a podľa niektorých analytikov už ani nemajú kam klesnúť.
„Súčasná úroveň ceny elektriny na burze je dôsledkom dotovanej ceny elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Táto elektrina vstúpila na trh po tom, čo bola zaplatená jej výroba cez dotačné schémy. Na trhu táto elektrická energia znižuje celkovú cenu,“ hovorí analytik Michal Hudec zo spoločnosti energy analytics, podľa ktorého bude táto cena stagnovať najbližšie tri až štyri roky.
„Cena tzv. silovej elektriny, teda komodity, je dlhodobo na burzách v Európe veľmi nízka a v posledných mesiacoch prišlo k jej ďalšiemu poklesu. Od konca novembra vlani klesli ceny asi o 10 percent, to sa môže čiastočne preliať aj do koncových cien,“ hovorí aj Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS.
Do koncovej ceny elektrickej energie však vstupujú aj sieťové poplatky či tarifa za prevádzku systému. Analytici tu vidia priestor na úsporu. Podľa štúdie vytvorenej pre Republikovú úniu zamestnávateľov v období od roku 2009 cena za tarifu za prevádzku systému narástla z 2,72 eura za tisíc kWh na aktuálnych 21,82 eura, čo predstavuje viac ako 8–násobné zdraženie. Takéto tarify pritom vo výslednej cene elektriny nezaplatia len veľkoodberatelia, ale aj domácnosti. Je za tým najmä solárny boom – dotácie a nárast výroby elektriny zo slnka.
„Jednou zo zložiek, ktorú každý v cene za elektrinu platí, je aj dotácia pre baníkov,“ pripomína analytik energieprevas Jozef Badida. Vláda schválila výrobu elektrickej energie z hnedého uhlia až do roku 2030. Podpora smeruje do Hornonitrianskych baní Prievidza. Podľa šéfa Regulačného úradu Jozefa Holjenčíka dotácia pre baníkov predstavuje asi šesť percent z celkovej sumy započítanej v tarife za prevádzku systému. Ročne sa na tejto tarife vyzbiera asi 450 miliónov eur.
Pätnásť percent má byť podpora výrobcov elektriny aj tepla. Veľká väčšina potom ostáva ako podpora pre obnoviteľné zdroje, najmä solárne elektrárne. Tu analytici vidia ďalší priestor na úsporu. Zmena zákona v roku 2013 totiž spôsobila, že až tretina výrobcov zabudla dodať v minulom roku potrebnú dokumentáciu, a preto v tomto roku vypadla zo systému dotácií. „Aj výpadok tejto časti dotácii by mohol prispieť k poklesu cien elektriny,“ hovorí analytik Vlachynský.
Podľa neho by teoreticky takto mohli spotrebitelia ušetriť zhruba 70 miliónov eur, čo je asi 2,4 eura na tisíc kWh. Priemerná rodina, ktorá nemá elektrické kúrenie a spotrebuje tak asi 3–tisíc kWh/rok, by tak mohla ušetriť asi 7 eur za rok.
„Nemusí sa to však prejaviť. Tarifa za prevádzku systému sa počíta s dvojročným oneskorením, navyše v systéme vzniká v distribučných spoločnostiach vďaka tomu finančná diera, takže časť ,ušetrených‘ peňazí môže ostať tam,“ zároveň dodáva Vlachynský. „Nie je tam priestor. Keby sa nezabudli zaregistrovať, tarifa by narástla,“ dodáva Holjenčík.
Ten tvrdí, že pokým bude platiť súčasná legislatíva, nie je momentálne priestor na zmenu tarify. „Priestor by tam bol vtedy, keby sa vyrobilo menej z obnoviteľných zdrojov,“ skonštatoval Holjenčík.
Vláda predvlani dohodla, že cez spomínanú tarifu sa bude dotovať aj výroba elektriny v košickom U.S. Steele, keď Američania vtedy zvažovali odchod.
Vysoké ceny sieťových poplatkov pravidelne vyčíta Úradu pre reguláciu sieťových odvetví aj Európska komisia. Komisia slovenskej vláde odporúča, aby prehodnotila ceny regulácie a výšku sieťových poplatkov, ktoré patria v únii k tým najvyšším. Podniky s vysokou energetickou náročnosťou sa podľa komisie pre tento fakt stávajú menej konkurencieschopnými.
Regulačný úrad kritiku odmieta. „Napríklad v Česku majú vyššie poplatky o tridsať percent, ale konečný spotrebiteľ to v cene nezaplatí, pretože tam prispieva štát,“ dodáva Holjenčík.