Súčasťou druhého sociálneho balíka vlády budú vratky za plyn aj dotácie na zatepľovanie pre rodinné domy. Okrem toho sa navýšila podpora na zatepľovanie pre paneláky, verejné budovy a domácnosti si budú môcť kúpiť dotované solárne kolektory či kotly na biomasu. Očakáva sa aj zlacňovanie energií pre firmy.
Vratky za plyn by mali byť financované zo zdrojov štátneho Slovenského plynárenského priemyslu. Premiér Robert Fico tvrdí, že spolu s očakávaným asi 7–percentným zlacnením plynu od januára 2016 by vratky pre štandardné domácnosti mali dosiahnuť asi 10 percent. Presné podmienky zatiaľ SPP prezradiť nechce.
Pri zatepľovaní rodinných domov sa počíta s dotáciou najmenej 20 percent pri zdokladovaní zatepľovania, čím by sa zároveň mal zlepšiť výber daní. Zatepľovanie panelákov, verejných budov a dotácia na kolektory či kotly sa budú fi nancovať aj z eurofondov. Spotrebitelia návrhy vítajú. „Odrazí sa to na peňaženkách ľudí. Najmä podporu na zatepľovanie by každý uvítal, pretože by po pár rokoch priniesla úspory spotrebiteľom,“ hovorí výkonný riaditeľ Združenia slovenských spotrebiteľov Miroslav Tulák.
Jeden z najväčších programov na úsporu energie predstavil nedávno Štátny fond rozvoja bývania. Fond pre tento rok navýšil svoj rozpočet o rekordných 118 miliónov eur, z ktorých len 103 miliónov pritieklo do pokladnice vďaka eurofondom. Táto štedrá suma by mala stačiť na obnovu 25–tisíc bytových jednotiek, ktorých modernizácia bude prebiehať v rámci programu Jessica II. Spolu s vlastnými finančnými prostriedkami má fond pre nový vzhľad panelákov k dispozícii až 166 miliónov eur.
O tom, že Slováci sa chcú podieľať na lepšom vzhľade svojich obydlí a nižšej spotrebe energií, svedčí aj predchádzajúci program Jessica I. Do šiestich mesiacov sa totiž vyčerpalo až 90 percent finančných zdrojov z tohto pilotného projektu. Vtedy však išlo o vládny program zatepľovania bytových domov v hodnote 11,5 milióna eur. V súčasnosti je ponuka oveľa pestrejšia, v hre je navyše väčší objem financií.
„Primárne poskytujeme úvery pre vlastníkov bytov v bytových domoch, ktorí môžu z nášho fondu požiadať o úver na rekonštrukciu bytovej budovy. Obnova zahŕňa napríklad zateplenie, výmenu výťahov, výmenu rozvodov tepla či vybudovanie bezbariérového prístupu,“ uviedla nedávno v rozhovore pre Pravdu riaditeľka Štátneho fondu rozvoja bývania Dana Pištová.
Bezúročné úvery na zatepľovanie
Výhodou úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania je možnosť získať nulovú úrokovú sadzbu. Tá sa dá dosiahnuť kombináciou rôznych účelov, potvrdzuje Pištová. Štandardne sa však úrokové sadzby pohybujú na hranici od pol do troch percent. Pri čerpaní úveru z fondu možno pokryť náklady na obnovu až do výšky 75 percent. Zvyšnú štvrtinu je možné dofi nancovať komerčným úverom z banky alebo stavebným sporením.
Dotácie na zatepľovanie by už čoskoro mohli dostať aj rodinné domy. Umožniť by to mal druhý sociálny balíček, ktorý už čoskoro predstaví vládny Smer. Podľa informácií Pravdy by dotácie mali byť vo výške najmenej 20 percent z ceny zateplenia, ale pravdepodobne budú vyššie, ako je odvedená daň z pridanej hodnoty. V zahraničí sa podobné druhy podpory pohybujú na úrovni 30 až 50 percent z ceny nákladov. Napríklad zateplenie jednogeneračného rodinného domu stojí u nás zhruba 5–tisíc eur. Pri 20– percentnej dotácii by sa náklady znížili na 4–tisíc eur. Rodiny by si tak pri zatepľovaní mohli odložiť do vrecka až tisíc eur.
Podmienkou na získanie dotácie bude zdokladovanie o financovaní zateplenia, čo znamená, že rodiny nebudú môcť robiť práce načierno. Prvoradým zámerom je okrem priznávania platieb aj vyššia úroveň bývania.
Očakávajú sa vratky na plyn
Formou vratiek by mohli domácnosti výrazne ušetriť aj na plyne. O ich zavedení sa uvažuje v nasledujúcom roku a cena plynu by sa podľa premiéra Fica mala znížiť až dvojciferne. Program sa bude týkať bežných domácností s limitnou rozlohou bytu a budú z neho vylúčené osoby, ktoré plyn využívajú na vyhrievanie nadštandardných domov.
Kým prvý pokles cien nastal už v januári asi o 1,4 percenta, v budúcom roku by výška vratky mohla dosiahnuť až 10 percent sumy plynu, ktorý domácnosti spotrebujú v tomto roku.
„Predstava je taká, že je tu priestor, regulačný úrad zvažuje 7–percentný pokles cien, nie my. Kvôli poklesu komodity na medzinárodnom trhu. Vidíme ďalšie rezervy, tie chceme realizovať v rámci Slovenského plynárenského priemyslu. To nepôjde cez regulačný úrad. Chceme v kombinácii regulačný úrad a SPP zabezpečiť, že tá vratka bude okolo 10 % z celkovej ročnej spotreby pre štandardné domácnosti,“ povedal Fico.
Regulátor podľa slov svojho hovorcu Miroslava Luptáka, nikdy nekomentuje vyhlásenia politikov. „Slovenský plynárenský priemysel ako každý iný regulovaný subjekt má stanovenú maximálnu cenu plynu pre domácnosti. Ak sa rozhodne cenu znížiť, je to vec jeho obchodnej politiky,“ uviedol pre portál vEnergetike. sk Lupták.
Slovenský plynárenský priemysel plány predsedu vlády a priori neodmietol. „Sme pripravení na diskusiu so všetkými zainteresovanými stranami o poskytnutí informácií k vratkám. Takisto poskytneme Úradu pre reguláciu sieťových odvetví všetky potrebné informácie k prípadnej revízii cien,“ dodal podľa agentúry SITA hovorca SPP Michal Holeš.
Časť prostriedkov na financovanie obnoviteľných zdrojov energií pôjde aj cez Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru. Hovorí sa o sume 115 miliónov eur z európskych i štátnych zdrojov. Pripravovanú podporu budú môcť domácnosti využiť pri inštalácii fotovoltických panelov a veterných turbín, ale aj tepelných slnečných kolektorov, kotlov na biomasu a tepelných čerpadiel. Prostredníctvom príspevku chce Slovenská inovačná a energetická agentúra domácnostiam sprístupniť zariadenia, ktoré by si inak pre vyššiu vstupnú investíciu nemohli dovoliť. Do kotlov na spaľovanie biomasy sa ako palivo najčastejšie používa drevo vo forme štiepky, hoblín, pilín, brikiet či peliet.
Využitie biomasy predstavuje na rozdiel od fosílnych palív menší dosah na životné prostredie. Rovnako ide o lacnejší spôsob produkcie energie.
Hromadná rekonštrukcia panelákov a rodinných domov súvisí so Stratégiou obnovy fondu bytových a nebytových budov z dielne ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. V nej sa tvrdí, že do konca roka 2013 bola obnovená polovica bytových a tretina rodinných domov. Rekonštrukciu si zaslúžia aj paneláky, z ktorých až sedemdesiat percent bolo postavených ešte pred začiatkom deväťdesiatych rokov.