Tento rok už totiž začali väčší odberatelia elektriny meniť staré elektromery za moderné inteligentné merače. Regulačný úrad počíta s tým, že s touto zmenou sa zároveň rozšíria odberné tarify a lacnejší, tzv. nočný prúd, sa bude využívať aj cez deň. Výsledkom budú pravidelné úspory v desiatkach eur ročne.
Ak napríklad teraz domácnosť s bojlerom na ohrev vody minie za rok 5 700 kilowatthodín elektriny, musí využívať jednotarifovú sadzbu s väčším odberom, kde je cena 0,12 eura za kilowatthodinu. Takto rodina ročne minie za elektrinu 754 eur. Ďalšia sadzba v poradí sa teraz rodine neoplatí, keďže je spojená s vyššou stálou mesačnou platbou. Ak by po nainštalovaní inteligentného merača rodine pribudla počas dňa aj noci aj nízka sadzba s cenou 0,10 eura za kilowatthodinu a v nej by rodina míňala polovicu spotreby, ročný účet by klesol o 57 eur. Inteligentný elektromer totiž dáva odberateľovi, dodávateľovi a sprostredkovane aj výrobcovi údaje o priebehu spotreby, a tak klesnú náklady na obstaranie elektriny. Z toho vyťaží samotná rodina bez toho, aby ju to podstatnejšie obmedzovalo pri využívaní spotrebičov.
„Štruktúra taríf sa zmení. Bude viac časových pásiem, v ktorých bude možné využívať nízke tarify,“ povedal pre Pravdu hovorca regulačného úradu Miroslav Lupták. Proces zmeny elektromerov sa už začal a tarify sa zmenia v novom regulačnom období v rokoch 2017 až 2021.
Výhodou črtajúcej sa úspory je najmä to, že je trvalá. Ceny elektriny sa totiž pravidelne menia podľa vývoja na trhoch či zásahoch štátu a regulačného úradu. Od roku 2016 má síce elektrina v pokrízovom období zlacnieť už piaty rok po sebe, ale potom sa očakáva, že aj pre naštartovanie ekonomík sa opäť dostaví vyšší dopyt po elektrine a tá môže opäť dražieť. Práve nasadenie inteligentných elektromerov spojených s rozumnejším využívaním elektriny môže náklady na elektrinu znížiť.
Zatiaľ najmä z trhových dôvodov sa počíta predbežne s tým, že ceny elektriny od roku 2016 plošne zlacnejú o 2 až 3 percentá, na základe čoho by priemerná domácnosť mala ročne ušetriť asi 15 eur. Za posledné štyri roky elektrina na Slovensku zlacnela spolu o takmer 20 percentuálnych bodov a naposledy od januára tohto roka ceny poklesli v priemere o päť percent.
Efekt znižovania platieb po nasadení inteligentných elektromerov sa však nebude týkať všetkých domácností. V duchu hesla: kde nie je spotreba, nemôže byť ani úspora, sa budú nové merače bezplatne inštalovať len na odberné miesta so spotrebou aspoň 4 000 kWh ročne. Prvá fáza do konca tohto roka sa bude týkať malých a stredných podnikateľov či reštaurácií. Do konca roka 2016 sa pridajú aj výrobcovia elektriny či vlastníci nabíjacích staníc pre elektromobily a do konca roka 2020 dostanú nové elektromery aj väčšie rodinné domy či spoločné bytové priestory.
Celkovo budú mať nové merače státisíce odberateľov z radov podnikov, firiem, škôl, ale aj rodinných domov. „Priemerná ročná spotreba pre domácnosť je približne 2 500 kWh a hodnota ističa je 25 A, a teda do konca roka 2020 bude nasadená funkcionalita inteligentného meracieho systému na približne 15 – 20 percent všetkých koncových odberateľov,“ hovorí Tomáš Hanus, odborník na oblasť energetiky zo spoločnosti Atos.
Nové merače prikazuje Brusel. Podľa Hanusa na základe inteligentných meračov získa domácnosť nové informácie, ktoré „môže využiť pre lepšie rozhodovanie sa o využití energie počas dňa, a tak optimalizovať svoje náklady na energie“.
Čakanie na smart práčky, chladničky či umývačky
Prax zatiaľ ukazuje, že angažovanosť odberateľov elektriny pri optimalizácii správania sa je veľmi nízka. „Vo všeobecnosti je možné predpokladať, že vďaka vyššej miere využívania web/mobilných aplikácií v spojitosti s inteligentnými meraniami vzrastie podiel monitorovania spotreby, prípadne výroby elektriny, ale vo výraznej miere sa správanie odberateľov elektriny nezmení,“ myslí si Hanus.
Kto sa bude o problematiku zaujímať, inteligentné merače mu dajú možnosť výrazne ušetriť. „Pokiaľ hovoríme o výhodách, pre zákazníkov sa otvára priestor na úsporu a korigovanie spotreby elektriny, a to na základe relevantných údajov o stave spotreby,“ opisuje hovorkyňa Východoslovenskej distribučnej Andrea Danihelová. „Inteligentný merací systém vo vzťahu ku koncovému zákazníkovi však nie je len o namontovaní inteligentného meradla na odberné miesto koncového zákazníka, ale aj o existencii a hlavne reálnej dostupnosti smart produktov pre zákazníka na trhu, ako sú smart chladničky, práčky, umývačky riadu či inteligentné domové systémy.“
Zložia sa na nové merače všetci odberatelia?
Podľa šéfa Západoslovenskej distribučnej Andreja Jurisa sa zavedením smart meteringu ponúka koncovým odberateľom nástroj, vďaka ktorému môžu znížiť svoju spotrebu a následne ušetriť.
Na strednom Slovensku počítajú s tým, že do roku 2020 budú nové merače nainštalované v tomto regióne v prípade 140-tisíc odberných miest. Treba však ešte doriešiť viacero neznámych, napríklad aj to, či náklady na inštaláciu meračov napokon v cenách elektriny nezaplatia všetci odberatelia. „V súčasnosti nie je možné presne odhadnúť náklady ani určiť spôsob financovania, keďže sa k téme inteligentných meracích systémoch vedú stále diskusie. Predpokladáme, že náklady na vybudovanie by mali byť súčasťou nákladov na poskytnutie služby, teda oprávnenými nákladmi. Spôsob úhrady týchto, tzv. oprávnených nákladov je v kompetencii regulátora,“ dodáva za SSE – Distribúcia Jana Bolibruchová.
Osveta dostala stop, teraz sa to má dobehnúť
Inteligentné merače môžu byť dôležité aj pri vládnych zámeroch, ktoré sa týkajú riešenia problému energetickej chudoby. Vláda zvažuje vracať chudobnejším ľuďom peniaze za energie a na to sú potrebné aj presné výsledky merania spotreby. Takzvanej energetickej chudobe v súčasnosti čelí viac ako desatina obyvateľov Slovenska. Do tejto kategórie patria všetky rodiny, ktoré za energie platia viac ako desatinu svojich príjmov.
Inteligentné merače môžu naučiť ľudí, ako majú energiu míňať rozumne a zároveň na tom ušetriť. Paradoxom je, že osvetou v oblasti riadenia spotreby sa dlhé roky zaoberal Dom energetického poradenstva, ktorý však ešte štátne Slovenské elektrárne v roku 2003 zrušili. Elektrárne radili, ako usporiť energie viac ako 10 rokov. Poradenstvo odštartoval niekdajší šéf domu Ján Dohňanský a to podľa vzoru z iných krajín. „Zahraničné firmy vynakladajú na riadenie strany spotreby elektriny jedno až sedem percent z obratu. Slovenské elektrárne dávajú na túto činnosť len 0,01 % z obratu, " upozorňoval už dávnejšie Dohňanský, ktorý sa riadil heslom, že "ušetriť jednu kWh je 10-krát lacnejšie ako ju vyrobiť“.