Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Petra Pellegriniho (Smer) by sa daň z luxusných nehnuteľností mala zaviesť do legislatívy ešte v tomto roku, platiť však zatiaľ nebude.
„Toto odkladanie opatrení naznačuje, že vládu možno upokojilo presadenie zmien v druhom pilieri a môže tiež vzhľadom na parlamentnú väčšinu pohodlne podľa svojich predstáv osekať výdavky,“ myslí si analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Vláda si od zmien v druhom pilieri sľubuje vyše 600 miliónov eur v tomto a budúcom roku. Podľa Gábriša sa však Ficove zdaňovanie luxusnejších nehnuteľností dá považovať za menej škodlivé konsolidačné opatrenie pre hospodársky rast.
Daň mala vychádzať z aktuálnych údajov cenových máp, s ktorými pracuje aj Národná banka Slovenska. „Tieto cenové mapy sú v súčasnosti jediným relevantným podkladom poskytujúcim informácie o vývoji trhových a ponukových cien na slovenskom trhu s nehnuteľnosťami. Ich obrovskou prednosťou je to, že sú stále online aktualizované,“ tvrdí Zeno Kezman z Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.
Dosiaľ sa hovorilo o niekoľkých variantoch zavedenia dane. Napríklad od dane malo byť oslobodených prvých 20– až 30-tisíc eur trhovej ceny prvej nehnuteľnosti vlastnenej domácnosťou a samotná sadzba by bola 0,5 percenta z jej hodnoty. Vláda takisto zvažovala aj možnosť zavedenia odpočítateľnej položky na úrovni až 100-tisíc eur z trhovej ceny v závislosti od regiónu. Posledný návrh vraj hovoril o zdaňovaní bytov s výmerou nad 65 štvorcových metrov v najlepších lokalitách. Pri domoch sa zas malo viac platiť pri rozlohe väčšej ako približne 105 štvorcových metrov.
Podľa údajov Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj majetkové dane na Slovensku v roku 2009 dosiahli 0,4 percenta hrubého domáceho produktu, pričom priemer krajín OECD bol 1,8 percenta a v krajinách eurozóny približne dve percentá. „Slováci však na bývanie vynaložia 26 percent svojho hrubého disponibilného príjmu, pričom priemer OECD predstavuje 22 percent. Dane z nehnuteľností tak na Slovensku síce sú relatívne nižšie, no bývanie nám zároveň zhltne väčšiu časť príjmov,“ povedal analytik Nadácie F.A.Hayeka Tomáš Púchly. Daň z nehnuteľností v súčasnosti určujú a vyberajú mestá a obce, na budúci rok by im mala do rozpočtov priniesť 309 miliónov eur, čo predstavuje zhruba šestinu ich príjmov. Ročná daň z nehnuteľnosti sa momentálne pohybuje za rodinný dom na východe Slovenska v sume 30 až 50 eur.
Vláda takisto v rozpočte na budúci rok upustila od plánov obmedziť odpočítateľnú položku na manželku, ktorá podľa prepočtov rezortu financií mala do rozpočtu priniesť od 26 do 60 miliónov eur. „Ide o opatrenie, ktorého výnosy nehrajú pri celkovej rozpočtovej konsolidácii veľkú úlohu, pritom mohlo negatívne zasiahnuť aj domácnosti s relatívne nižšími príjmami," konštatuje ekonóm Tomáš Dudáš z Paneurópskej vysokej školy.
Rozpočet zatiaľ nepočíta ani s dodatočnými príjmami plynúcimi z obmedzenia paušálnych výdavkov, ktoré zatiaľ ešte neprešli v parlamente. Púchly predpokladá, že vláda od obmedzenia nakoniec upustí. „Nakoľko by to mohlo mať negatívnejšie dopady ako navrhované zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia. Dotklo by sa to najmä tých živnostníkov, ktorých by toto opatrenie prinútilo prejsť na vedenie účtovníctva. S ohľadom na doteraz zverejnené návrhy je možné predpokladať, že by išlo približne o každého druhého živnostníka, ktorý dnes využíva paušálne náklady,“ dodáva Púchly.
Menej prinesie aj samotné zvýšenie odvodov pre živnostníkov. Od budúceho roka si zmenou štát sľubuje 130 miliónov eur navyše v štátnej kase, pričom výnos znížil pozmeňujúci návrh zákona opozičného Igora Matoviča. Šéfovi opozičnej OĽaNO sa týmto podarilo oslobodiť študentov od zvýšených odvodov, čo platí pre mladých do 18 rokov a mesačného zárobku do 66 eur, ale štát tak prišiel o desiatky miliónov eur.