Rozhodnutie o zvýšení cien vo štvrtok zverejnil regulačný úrad, ktorému šéfuje Jozef Holjenčík (nominant Smeru). „Cena ropných produktov i kurz eura voči doláru sa zmenili a regulačný úrad na to musel zareagovať,“ zdôvodnil rozhodnutie Holjenčík.
Rodina v bežnom nezateplenom dome, ktorá na varenie, ohrev vody i kúrenie využíva ročne asi 3 000 kubíkov plynu, si po novom priplatí mesačne asi 8,9 eura.
Plynárenskému priemyslu ani takéto zdraženie nestačí a podobne ako v minulom roku aj teraz jeho hovorca Ondrej Šebesta tvrdí, že podnik na predaji plynu domácnostiam vyprodukuje stratu.
„Nové ceny plynu pokryjú iba časť nákladov SPP, ktoré sú spojené s dodávkou plynu pre regulované segmenty,“ zdôvodňuje Šebesta.
Väčšina konkurentov dominantného dodávateľa aj naďalej ponúka zľavy oproti SPP medzi 7 až 12 percentami. V prípade zmeny dodávateľa by tak domácnostiam plyn zdražieť nemusel.
Ceny nižšie o dvanásť a desať percent ponúkajú aj ďalší konkurenti plynárenského priemyslu RWE Gas a ČEZ Slovensko, od zákazníkov však žiadajú podpis zmluvy minimálne na dva roky. Obidve firmy sľubujú zachovanie minimálnych zliav aj v prípade, že ceny plynu pre odberateľov zvýšia. O prípadnej zmene ceny zatiaľ nechcú hovoriť ani ďalší alternatívni dodávatelia plynu, spoločnosti Magna EA, Energetické centrum, Vaša energia či Lama Investments.
Posledné veľké zdražovanie plynu zažili Slováci v roku 2005, keď sa cena kubíka zvýšila o viac ako dvadsať percent. Neskôr sa poplatky za odber plynu takmer nemenili a na začiatku roka 2010 poklesli. Po nástupe novej vlády zástupcovia pološtátneho SPP, ktorý podľa privatizačných zmlúv riadia zahraniční vlastníci, poslali osem žiadostí o zdraženie plynu v rozmedzí sedem až tridsať percent. Holjenčík ich všetky zmietol zo stola. Zdôvodnil to tým, že žiadosti buď nemali súhlas valného zhromaždenia, alebo „nezodpovedali realite“.
Nakoniec regulačný úrad od Nového roka z vlastnej vôle zvýšil ceny o 4,5 percenta. Na začiatku tohtoročného mája dostal od plynárov ďalšiu žiadosť o zvýšenie ceny, ktoré mali narásť podľa Holjenčíka až o vyše 40 percent. Ak by sa regulačný úrad stotožnil s týmito návrhmi SPP, domácnosti by si ročne priplatili od 8 do 340 eur, v závislosti od kategórie odberu.
O takmer 9,4 percenta stúpne aj cena plynu určeného pre teplárne. Podľa šéfa teplárenského zväzu Miroslava Obšivaného to spôsobí zvýšenie ceny tepla na podobnej úrovni ako v rodinných domoch. ,,Poplatky za teplo v obytných domoch napojených na teplárne spaľujúce zemný plyn sa zvýšia asi o šesť percent," spresňuje Obšivaný.
Väčšinový akcionár v SPP je štát. Po 24,5 percenta akcií ovládajú v SPP zahraniční akcionári E. ON Ruhrgas a GDF Suez, ktorí podľa privatizačnej zmluvy majú právo podnik ovládať.