Záujem o lacné nájomné byty prevyšuje ponuku

18.03.2015 10:00

Nájomné bývanie je slabinou Slovenska. Vláda tvrdí, že to chce zmeniť. Výstavba sa síce zvyšuje, ale záujem o nájomné bývanie aj tak stále niekoľkonásobne prevyšuje súčasnú ponuku lacných obecných bytov. Ak by sa nájomné bývanie rozbehlo, výrazne by to pomohlo najmä mladým ľuďom.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Tí sú často odkázaní na hypotéky, ktoré musia roky splácať, a limituje ich to pri životných plánoch. Pre mnohých je stále alternatívou bývanie u rodičov aj na úkor osamostatnenia, profesijného rozvoja či založenia si rodiny.

Vlani vo všetkých regiónoch pribudlo 2 007 nájomných bytov, čo bol medziročný nárast o 70 percent. Už pred rokmi sa však hovorilo o tom, že len na pokrytie základného potrieb ľudí by bolo potrebných asi 5 000 nových nájomných bytov ročne. Rezort dopravy dal na nájomné bývanie vlani 36,1 milióna eur, čo bol nárast prostriedkov o 103 percent. Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) zároveň na podobný účel poskytol 57,9 milióna eur a nárast bol oproti roku 2013 o viac ako polovicu.

Na druhej strane nájomné byty v rámci dokončených bytov majú dlhodobo na Slovensku len asi 15–percentný podiel.

Prečítajte si názor Mariána Repu Objavovanie objaveného.

Podpora bývania je za krízou

V krajine je málo nájomných bytov aj bytov celkovo, čo má vplyv na vyššie ceny nehnuteľností pri nízkych slovenských platoch v porovnaní s Európou. Na Slovensku pripadá na tisíc obyvateľov 329 bytov, kým európsky priemer je 400 bytov.

Z pohľadu mesačných nákladov je však veľký rozdiel v tom, ako sa človek k bytu dostane. Napríklad pri získaní 3–izbového nájomného bytu je regulované nájomné asi 150 eur a k tomu ešte domácnosť platí energie (asi 150 eur/mes.) a tak ju byt vyjde asi na 300 eur. Pri rovnakom byte získanom na hypotéku treba aj na okraji Bratislavy počítať len so splátkou hypotéky okolo 400 eur a aj s energiami byt vyjde na 550 eur mesačne. V prípade prenájmu sa len za jednu prenajatú izbu v Bratislave platí asi 200 eur za mesiac.

Vláda tvrdí, že v rámci možností štátnej kasy podporuje bývanie, ako sa dá. ŠFRB v minulom roku vynaložil na podporu bývania úvery vo výške 177,59 mil. eur, čiže o 22,93 mil. eur, resp. o 14,8 % viac ako v roku 2013.

„Keď si zoberieme čísla z hľadiska úverov ŠFRB v predkrízovom období, tá suma ročne bola zhruba na úrovni 160 mil. eur. To znamená, že v minulom roku sme sa dostali nielen na úroveň spred krízy, ale dostali sme sa dokonca až nad úroveň obdobia, ktoré by sme mohli nazývať ako obdobie rastu,“ uviedol štátny tajomník ministerstva dopravy František Palko. Najviac peňazí do nájomných bytov smerovalo pritom do Nitrianskeho, Banskobystrického a Prešovského kraja.

Bohatší nájomný byt nedostanú

Na to, aby ste mohli o dotáciu požiadať, by ste mali spĺňať určité kritériá. Právo uchádzať sa o nájomný byt majú ľudia s trvalým pobytom v danom meste a s príjmom, ktorý nepresahuje trojnásobok ich životného minima. To sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 198,09 eura na mesiac.

„O nájomné byty majú najväčší záujem mladé rodiny s deťmi. Dotáciu nemožno poskytnúť rodinám so štandardným a nadštandardným príjmom,“ uvádza Palko.

Štátny fond rozvoja bývania eviduje zvýšený záujem o podporu. „K minulému roku evidujeme od obcí 212 žiadostí, pričom v ústrety sme vyšli 127 žiadateľom o úver,“ potvrdzuje Zuzana Petrášová, ktorá na štátnom fonde rozhoduje o schvaľovaní úverov.

„Snažíme sa vytvoriť priestor pre mladé rodiny, ktoré uvažujú o vlastnom bývaní. K tomuto cieľu nám slúžia najmä hypotekárne úvery, úvery zo stavebného sporenia a dotácie zo Štátneho fondu rozvoja bývania,“ hovorí Palko.

V prípade stavebného sporenia, ktoré slúži skôr na úvery na rekonštrukcie, dosahuje tento rok stavebná prémia 66,39 eura. Sporiteľ ju získa celú, ak na účet vloží aspoň 1 206,93 eura. Štát dotuje tiež hypotéky pre mladých ľudí do 35 rokov. Hranica príjmu na dotáciu je od apríla 1 193,4 eura mesačne na jedného člena domácnosti a úrokové zvýhodnenie dosahuje tri percentá.

Slováci využívajú „hotel mama“

O nájomné bývanie sa podľa nového zákonu o rozvoji bývania môžu uchádzať aj právnické osoby, ktoré musia okrem spôsobu financovania spĺňať tie isté podmienky ako súkromná osoba. Zo súkromnej iniciatívy bolo zhruba 137 bytov pre obyvateľov v Bratislavskom aj Banskobystric­kom kraji.

„Rozdiel je jedine v tom, že obec spolufinancuje celý projekt zo štátnych zdrojov, čo predstavuje úver a dotáciu z ministerstva. Právnická osoba musí celú výstavbu zaplatiť z vlastného vrecka,“ informuje Petrášová. Druhou odchýlkou je tiež lehota splatnosti. Kým v obci je to 40 rokov, právnické osoby musia za účelom sociálneho bývania nehnuteľnosť prenajímať minimálne 30 rokov. Výška úveru a úrokovej sadby je však jednotná.

Dôsledky zaostávania Slovenska vidno aj na tom, že mladí Slováci zostávajú často dlhšie bývať u rodičov. Svedčí o tom štatistika Eurostatu, podľa ktorej služby „hotelu mama“ využívajú až tri štvrtiny mladých Slovákov vo veku od 18 do 34 rokov.

Priemerný vek, kedy muži opúšťajú príbytky svojich rodičov, je zhruba 32 rokov. Nežnejšie polovičky sú v túžbe za vlastným bývaním o niečo samostatnejšie a domovu dávajú zbohom zhruba o dva roky skôr.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#byt #nájomné byty
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku