„Prístavba alebo nadstavba, ktorá mení plochu pôvodnej stavby, respektíve novostavba v takejto lokalite podlieha konaniu na stavebnom úrade,“ upozorňuje Viera Galandová z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Stavebný úrad v konkrétnom prípade vyhodnotí, či návrh vyžaduje územné rozhodnutie a následne stavebné povolenie alebo či ho nie je možné povoliť v zlúčenom konaní.
V mnohých lokalitách však stavby pribúdajú nekontrolovateľne, úrady sa o nich často dozvedajú až pri kolaudácii. Za stavanie bez povolenia môže stavebný úrad udeliť pokutu alebo prikázať stavbu na náklady jej vlastníka odstrániť. Rozhodnutie, či ju možno dodatočne zlegalizovať alebo nie, závisí totiž od preukázania „verejného záujmu“. Každý, kto uvažuje o prestavbe či novostavbe, by sa mal najprv obrátiť na obec a zistiť, aké plány má s danou lokalitou.
„Každá obec má svoj územný plán, ktorého záväznú časť vyhlasuje všeobecno–záväzným nariadením. Akákoľvek stavba musí byť v súlade s územným plánom, ktorý musí mať každá obec s počtom obyvateľov viac ako dvetisíc,“ vraví hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák. Obyvatelia obce majú pritom právo zúčastňovať sa na prerokovaní územného plánu, navrhnúť jeho prípadnú zmenu.
Budúci stavebník sa na obec pritom musí obrátiť minimálne dvakrát. Najprv s otázkou, či je v danej lokalite možná stavba a potom so žiadosťou o vydanie príslušného povolenia. Až keď ho dostane, môže začať s prestavbou.
Pokuta je pre mnohých jednoduchšia ako legálna zmena
V mnohých záhradkárskych lokalitách, kde boli povolené stavby do 80 štvorcových metrov zastavanej plochy, vyrástli aj záhradné domy v rozpore s územným rozhodnutím. Mnohí stavebníci totiž radšej zaplatia pokutu, než by sa snažili legálne zmeniť územný plán.
„Keby chceli dosiahnuť zmenu územného rozhodnutia, resp. územného plánu obce zmenami a doplnkami, stálo by ich to viac finančných prostriedkov, ako zaplatiť pokutu v priestupkovom konaní,“ vysvetľuje Ingrid Ščepková, pracovníčka stavebného úradu. Navyše by s tým museli súhlasiť aj ostatní účastníci konania v tejto lokalite, ktorí už majú stavbu skolaudovanú a ktorí územný plán rešpektovali. Pomohlo by, keby stavebný zákon ohraničil aj spodnú, nielen hornú hranicu, pokiaľ ide o sankcie v priestupkovom konaní.
V obciach sa inak pristupuje k povoleniu stavby v zastavanom území a inak mimo neho. V obývaných častiach sú v zmysle stavebného zákona povolené úľavy napríklad pri odstupových vzdialenostiach. V nových zónach výstavbu reguluje územný plán.
„Územný plán obce hovorí, že stavebný pozemok musí mať minimálne 600 štvorcových metrov, keď sú pozemky v starej časti obce menšie, je to na individuálnom posúdení stavebného úradu a projektanta,“ vraví Ingrid Ščepková.
Výstavba domov v rekreačných zónach sa rozrastá. Pribúda domov v pôvodne chatových osadách či záhradkárskych kolóniách. „Záhrady, záhradkárske a chatové osady a lokality sú záhradkársky využívané územia s rôznou mierou zastaranosti pozemkov a rôznou úrovňou technického vybavenia,“ vraví Milan Beláček, architekt mestskej časti Devínska Nová Ves.
Ak sa využívajú na iný, ako pôvodný rekreačný účel, môže nastať problém s inžinierskymi sieťami, vyššia zabývanosť zvyšuje aj nápor na životné prostredie. „Záhradkárske a chatové osady sú v kontakte na cenné prírodné prostredie, ktoré je potrebné chrániť, preto by stavby v takomto prostredí mali odrážať väčšiu zodpovednosť stavebníkov,“ zdôrazňuje Beláček. V chatových osadách považuje za vhodnejšie ekologické stavby. Minimalizujú totiž požiadavky na napojenie na technickú infraštruktúru a sú vhodné aj priestorovým začlenením do prírody.