Plesne na stenách v zime trápia viac

Kvitnúce mapy plesní na stenách znepríjemňujú život najmä v zimných mesiacoch. Na ich odstránenie kupujeme rôzne prípravky. Pritom často stačí len pravidelne a naplno vetrať a nenechávať miestnosti vychladnúť.

08.01.2013 18:43
Plesne, okno Foto:
Plesne sú nielen estetickým, ale aj deštrukčným, a hlavne hygienicky škodlivým faktorom užívania budov.
debata (2)

„Nepriateľmi plesní sú sucho a čistota,“ vraví Mária Búciová z Katedry technológie stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity.

„Plesne sú nielen estetickým, ale aj deštrukčným, a hlavne hygienicky škodlivým faktorom užívania budov. Niektoré z nich sú toxigénne, spôsobujú alergie a ochorenia.“

Prítomnosť mikroskopických húb v ovzduší môže vplývať na zdravotný stav človeka niekoľkými spôsobmi. U niektorých ľudí vyvoláva alergické prejavy, u ďalších pôsobia plesne toxicky na dýchacie cesty.

„Mikroskopické huby sú schopné prenikať do tkaniva človeka a vyvolať mykózu, ktorá ohrozuje najmä ľudí s narušenou imunitou,“ vraví Búciová. Známe sú klinické prejavy astmy, alergickej nádchy, zápalu dutín.

„Špecifický zdravotný problém vzniká ľuďom pracujúcim v budovách s uzavretým klimatizačným systémom. Títo sa často sťažujú na dráždenie sliznice očí, nosa, priedušiek, bolesti hlavy, zlú koncentráciu, pocit upchatého nosa. V odbornej literatúre sa hovorí o syndróme chorých budov,“ vraví Búciová.

Pri podozrení, že chorobné príznaky spôsobujú plesne a ich toxíny, je nutné vypátrať priamy zdroj kontaminácie, ktorým môžu byť zaplesnené steny, kúty, rôzne opakovane zvlhčované predmety, filtre a zariadenia klimatizačných rozvodov.

Plesne sa vyskytujú najmä v kuchyniach a kúpeľniach, ale aj v nedostatočne vetraných komorách či pivniciach. Príčinou ich šírenia sú aj nevhodne využívané miestnosti. Podľa Búciovej sú to najmä tie, ktoré sa využívajú na sušenie bielizne alebo pestovanie kvetov pri nedostatočnom vetraní. Plesne sa tvoria aj po zmene vykurovacieho systému, keď sa vymení tuhé palivo za plynové.

„Pri spaľovaní plynu sa uvoľňuje voda, čo má za následok zvýšenie vlhkosti vzduchu v interiéri.“

Ďalšou príčinou plesní je, ako upozorňuje Róbert Janček zo spoločnosti Dekatrade, aj nesprávny režim vetrania v kombinácii s vykurovaním priestorov.

„Vzniká povrchová kondenzácia vlhkosti na povrchu stien, hlavne v zimnom období, keď je veľký teplotný rozdiel medzi interiérom a exteriérom.“ Nadmerná vlhkosť na stenách vzniká nielen varením, umývaním, ale aj dýchaním.

„Pri novostavbách je navyše zabudovaná aj v konštrukciách. Vtedy je potrebné v zime viac kúriť a pravidelnejšie nárazovo vetrať, aby sa vlhkosť z konštrukcií aj z povrchov dostala preč,“ radí Janček. Podobne je to, ak niekto býva v nedokončenom alebo nezateplenom dome.

„V takých stavbách ku kondenzácii na povrchu dochádza už pri nižšej vnútornej vlhkosti.“ Dôvodom je nedostatočný tepelný odpor obvodových konštrukcií. „Nezateplená stena sa rýchlo prechladí a vlhkosť sa kondenzuje vnútri na povrchu stien. Najviac ohrozené sú miesta, pri ktorých nemôže prúdiť vzduch, napríklad za skriňami.“

Podľa Búciovej v poslednom čase rastú plesne na stavebných materiáloch už počas realizácie stavieb. „Ide o použitie náterových hmôt a impregnačných látok na báze zlúčenín organickej chémie, ktoré obsahujú dostatočné množstvo živín, alebo napríklad pri použití stavebných materiálov napadnutých plesňami, ktoré nie sú výrobcom dostatočne chránené proti napadnutiu.“

Plesne v bytoch sa vyskytujú na stenách, stropoch, parapetných murivách, obkladoch, medzi obkladačkami a pod obkladom, na podlahách, kobercoch, textíliách, kuchynských linkách, nábytku i v bytovom prachu. „Ak sú pre plesne vytvorené podmienky, ktoré sa považujú za optimálne, vytvárajú porasty rôznych farieb – od bielej cez žltú, ružovú, oranžovú, sivozelenú až po čiernu,“ vraví Búciová.

„Napadnutie môže byť bodové až celoplošné.“ Pod mapy na stenách v starších, rekonštruovaných domoch sa podpisujú aj nové dokonale tesnené okná. „Po výmene pôvodných netesných okien, ktoré zabezpečovali prirodzenú výmenu vzduchu, sú nové väčšinou dokonale tesné,“ vraví Janček. Keďže ceny tepla stúpajú, vo väčšine bytoviek sú už merače, zvykneme šetriť menej častým vetraním.

„Nevetráme tak, ako by to miestnosti potrebovali, sťahujeme radiátory na minimálnu teplotu. Takto sa nadmerná vlhkosť v interiéri kumuluje a kondenzuje na povrchoch stien, a to hlavne v miestach, kde sú v obvodovej konštrukcii tepelné mosty, teda kde je stavba prechladzovaná. Pokiaľ je stavba zateplená, tak najmä na nedostatočne zateplených železobetónových konštrukciách, ako sú obvodové vence, preklady, sokle prízemia.“

Na odstránenie postačujú prípravky bežne dostupné na trhu. Toto riešenie je však len dočasné. Nezabráni ďalšiemu vzniku povrchovej kondenzácie a následnej tvorbe plesní. Ak sú na nezateplenom dome vymenené okná, podľa Jančeka je potrebné rozmýšľať nad dodatočným zateplením fasády a strechy. „Cena zateplenia je závislá od hrúbky zateplenia a od zvolených materiálov v systéme, ale orientačne je to 30 až 50 eur za štvorcový meter.“

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba