Stromy sú zelené pľúca krajiny, zelené budovy pľúcami ľudí

Trend výstavby energeticky udržateľných alebo – ľudovo povedané – zelených stavieb sa na Slovensku pomaly, ale isto posilňuje.

29.04.2012 14:27
Peter Kysela
Peter Kysela
debata

V súčasnosti sa u nás stavajú dve administratívne budovy, uchádzajúce sa o certifikáty, ktoré ich budú oprávňovať používať prívlastok „udržateľné“. Uvažuje sa však aj o niekoľkých ďalších projektoch v tomto štandarde.

Investori si už podľa Petra Kyselu, riaditeľa spoločnosti Arch. Design Slovakia, začínajú uvedomovať všetky ich výhody.

Prečo je dôležité stavať zelené budovy?

To, čo označujeme v našom kontexte ako „zelené budovy“ alebo energeticky udržateľné stavby, sú stavby, ktoré sú vysoko energeticky hospodárne a majú zdravé a príjemné vnútorné prostredie. Pri zelených budovách stopercentne platí, že sú do veľkej miery ohľaduplné voči ich užívateľom, ale aj k životnému prostrediu. Základom je aj súlad s prírodnými a kultúrnymi podmienkami.

V čom je hlavný rozdiel medzi udržateľnými stavbami u nás a vo svete?

Žiadny – odlišujú sa len v počte. Vo svete je to čoraz bežnejší trend, zatiaľ čo v našej krajine ide ešte len o novinku.

Aj preto je u nás zatiaľ úroveň udržateľnosti v niektorých prípadoch o trochu nižšia ako v zahraničí. My iba začíname a rozbeh je vždy opatrný. Je fakt, že aj u nás existuje viacero budov, ktoré by sa dali označiť za zelené, keďže majú výrazne lepšie energetické a ekologické parametre, ako je priemer. Nemajú však žiadny certifi kát udržateľnej výstavby známy zo sveta ako LEED, BREEAM či DGNB. Napríklad, ak je kvalitne postavená budova s energetickým certifi kátom a vhodne navrhnutá a neprehrešuje sa výrazne proti spomenutým pravidlám, mala by šancu taký certifi kát získať.

Koľko máme potom u nás zelených budov?

Budov, ktoré by sa dali nazvať zelenými, je približne desiatka. Základným dôvodom je aj to, že nemáme porovnávací mechanizmus. V krajinách, kde sú bežnejšie spomínané certifi káty udržateľnej výstavby ako USA, Británia, Nemecko, sa to dá presnejšie kvantifi kovať. To samozrejme neznamená, že zelená budova je len tá, ktorá to má garantované na papieri. Výhodou je len to, že sa ľahšie porovnávajú, hodnotia. Na Slovensku by sa medzi certifi kované budovy mohli zaradiť napríklad niektoré novšie administratívne a obytné budovy a mnohé pasívne domy. Momentálne sa u nás stavajú dva administratívne projekty, ktoré sa uchádzajú o certifi káty udržateľnosti, a plánovaných je niekoľko ďalších budov v tomto štandarde. Investori si už začínajú uvedomovať komparatívnu výhodu na trhu, ktorú im to môže priniesť – napríklad prestíž, ale aj záruku vyššej kvality, užívateľskej prijateľnosti a nižších prevádzkových nákladov pre budúceho majiteľa.

Zelená budova má najväčší význam pre zamestnanca, zamestnávateľa či firmu. Prečo?

Základom sú nižšie prevádzkové náklady a zdravé, príjemné prostredie, ktoré zabezpečí, že zamestnanci sa budú v budove cítiť lepšie, nebudú tak často chorí, čo sa prejaví aj na úsporách zamestnávateľa z hľadiska práceneschopnosti, skrátka, budú mať základné predpoklady na to, aby mohli byť produktívnejší a spokojnejší v zamestnaní. Kto by Peter Kysela nechcel pracovať v budove, kde má príjemný pracovný priestor so zeleňou aj vizuálnou stimuláciou, dobré vetranie, teplo a chládok vtedy, keď treba, prirodzené svetlo, dobrú akustiku? Určite nikto by nenamietal mať kanceláriu v budove, v ktorej sa použili zdravé a vhodné materiály, že sa tam nemrhá elektrinou ani vodou, že majiteľ zabezpečuje recykláciu, a má dobrý prístup dopravou, ale povedzme aj na bicykli (so sprchou v šatni) a všetko ostatné, čo k modernej kancelárskej budove patrí? Ak sa vám to zdá ako utópia, tak vo svete je to už čoraz bežnejšia záležitosť.

Čo môže pri výbere priestorov pre firmu zavážiť, aby si kanceláriu v zelenej budove vybrala?

Niektoré zahraničné firmy to majú hlboko zakorenené v korporátnej stratégii – jednoducho chcú bývať v „zelenom“. Iné firmy sa môžu pozerať na prevádzkové náklady. Pre ďalšie je to prestíž – sídliť v nadštandarde. Ale napríklad pre firmy, v ktorých 80 percent nákladov sa spája s pracovnou silou (služby, IT, servisné centrá a pod.) alebo napríklad hotely, kde je vnútorné prostredie alfa a omega, je to jasná matematika – tieto budovy im ponúkajú jednoznačne väčšiu pridanú hodnotu, ktorú firmy dokážu zúročiť.

Bežní ľudia majú v hlave rovnicu. Zelená budova je drahá? Je to pravda?

Čo sa týka investícií, dnes už vďaka vysokej optimalizácií nemusí byť zelená budova drahšia. Ak sa venuje primárna pozornosť projektovej fáze a nemíňajú sa zbytočne peniaze na opravy a úpravy vo fáze výstavby alebo aj po dokončení, je to dobrá investícia. Prevádzkové náklady môžu byť až o 70 percent nižšie ako pri štandardných budovách, ktoré sa stavajú tradičným spôsobom.

Vo svete sú už zelené budovy bežná vec, ale bude to tak aj u nás?

Jednoznačne. Iná cesta ani neexistuje. Žijeme v globalizovanom svete, pod silným vplyvom a drobnohľadom okolia. Mnohé firmy u nás sú nadnárodné a práve preto prinášajú nové pohľady a procesy. Vezmite si napríklad samotný vývoj situácie u našich susedov za posledné dva roky a môžete predpokladať, že trend zrejme porastie geometrickým radom. Napriek kríze – alebo možno práve vďaka nej si ľudia začínajú bytostne uvedomovať potrebu vymotať sa niečím mimoriadnym z konkurenčného klbka a nemalú úlohu v tom zohrávajú aj stúpajúce ceny energie a potreba znižovať CO2, medzinárodné legislatívne požiadavky a iné aspekty.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba