Slovensko totiž patrí medzi krajiny, ktoré sa zaviazali, že do roku 2020 budú všetky stavby spĺňať podmienky smernice Európskeho parlamentu a rady z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov.
Individuálne posudzovanie budov
Smernica č. 31 o energetickej hospodárnosti budov bude zohľadňovať energetickú efektívnosť týchto aspektov. Pôjde najmä o tepelné vlastnosti budovy (tepelná kapacita, izolácia atď.), vykurovacie zariadenia a zariadenia na zásobovanie teplou vodou, klimatické zariadenia, zabudované osvetlenie a klimatické podmienky vnútri budov.
Nie všetky budovy však budú musieť spĺňať požiadavky smernice v rovnakom rozsahu. Pri už postavených alebo starých budovách si každý štát určí takzvané minimálne požiadavky, ktoré musia zaručiť optimálnu úroveň nákladov. Odlišná situácia však nastáva pri novostavbách, ktoré okrem spĺňania týchto minimálnych požiadaviek musia mať vypracovaný koncept uskutočniteľnosti inštalácie systémov zásobovania energiou z obnoviteľných zdrojov, tepelných čerpadiel, diaľkového alebo blokového vykurovania, chladenia a kombinovanej výroby elektrickej energie a tepla.
Solárne panely môžu byť riešením
Slováci dlhodobo vynakladajú oveľa viac financií na pokrytie energetickej spotreby svojich domov ako ostatní obyvatelia Európskej únie. Zatiaľ čo u nás míňame na energiu až 16,4 % svojich príjmov, priemer v Európskej únií sa drží na hranici 4 %. Inštalácia solárnych panelov na ohrev vody tak v súčasnosti predstavuje vhodnú alternatívu, a to hneď z niekoľkých dôvodov. V prípade ich montáže na novostavbu tak možno dosiahnuť požiadavky európskej smernice už dnes.
Nezanedbateľným faktorom je aj šetrenie prírodných zdrojov našej planéty. Ak berieme do úvahy polohu Slovenska, so solárnym systémom je možné ušetriť až 70 % nákladov na ohrev teplej vody, čo pre jednu domácnosť znamená pokrytie spotreby na 7– 9 mesiacov.
Ak pri paneloch počítame s priemernou životnosťou okolo 25 až 30 rokov, tak do budúcnosti sa cena energií bude určite zvyšovať, čo z nich spraví ešte lepšiu investíciu.
Koncovému zákazníkovi dnes vychádzajú v ústrety aj výrobcovia. Marcel Modranský zo spoločnosti Bramac hovorí o možnosti získania špeciálnej dotácie od výrobcu, ktorá sa v prípade výberu nízkoenergetického strešného riešenia so zakomponovaným solárnym systémom môže pohybovať až do výšky 1 800 €.
Vďaka rôznorodosti výrobcov solárnych panelov a rozličných polôh jednotlivých domov nie je možné vytvoriť všeobecný model ich finančnej návratnosti. Uvedieme príklad. Počítajme so štandardným rodinným domom, ktorý je vybavený solárnym systémom určeným na ohrev vody. Má zabudované dva kolektory s 200–litrovým zásobníkom, ktorý nahradí približne 60 % energie spotrebovanej na ohrev vody. Energetický zisk štandardného kolektora (2 m2) sa pohybuje medzi 730 až 930 kWh ročne. Cena elektriny za kWh bola vyrátaná ako priemerná hodnota vysokého a nízkeho pásma z tarify DD3 pre bytovú spotrebu z aktuálneho cenníka Stredoslovenskej energetiky. Doteraz by domácnosť, ktorá získa eurodotáciu v hodnote pár tisíc eur, musela podľa platných pravidiel robiť verejné obstarávanie. Išlo by len o jednoduchý prieskum trhu, kde osloví aspoň troch rôznych dodávateľov a vyberie si najvýhodnejšiu ponuku. Papiere o tomto prieskume trhu by musela archivovať, keby jej postup neskôr preveroval Úrad pre verejné obstarávanie.
Od apríla tohto roku však tieto papierovačky odpadnú, čo výrazne zjednoduší zadováženie si takéhoto zariadenia aj pre fyzické osoby. Majiteľ nehnuteľnosti tak bude môcť z dotácie pokojne zaplatiť známemu, aby mu kolektor alebo kotol osadil. Ak sa domácnosť rozhodne umiestniť si na strechu napríklad slnečný panel, mohla by na jeho kúpu získať dotáciu približne 1 500 eur.