Pozor si treba dať hlavne na podozrivo výhodné ponuky. Nový dom s minipozemkom môže byť síce lacný, ale na energiách ročne preplatíte aj stovky eur. V stredne veľkom ultranízkoenergetickom dome sa kúri na ilustráciu bežne za 20 až 50 eur mesačne, v dome s energetickou triedou B aj za 70 – 100 eur mesačne a keď developer pôjde do ešte nižšieho štandardu, náklady na kúrenie idú cez 100 eur mesačne.
Pod označením novostavba sa totiž môže skrývať aj síce nový, no technológiami zastaraný dom. Od januára 2016 sa síce vyžaduje pre nové budovy splnenie ultranízkoenergetickej úrovne výstavby – teda splnenie energetickej triedy A1. No v praxi sa stále stavajú domy na základe starších stavebných povolení či tie s prerušenou výstavbou.
V okolí Bratislavy, ale aj ostatných väčších miest, pribúda výstavba novostavieb, ktorých cena je v porovnaní s bývaním priamo v meste lacnejšia. Ide hlavne o radové domy či o domy s menším pozemkom, ba priam malým. Väčšina z nich pritom nie je ani nízkoenergetická, ale za priaznivé ceny. O tieto novostavby je podľa analytika portálu Nehnuteľnosti.sk Martina Lazíka veľký záujem. „Veľmi často ide o bývanie mladých rodín, ktorým zatiaľ neprekáža dochádzanie za prácou do mesta,“ hovorí. Dom hoci s malým pozemkom by bol nad ich rozpočet aj v okrajových častiach mesta.
Nahráva tomu aj nezáujem o energetické certifikáty medzi záujemcami o kúpu nehnuteľnosti. Tí sa zvyčajne pýtajú len na mesačné náklady na energie. „Ak by cena za energie významnejšie vzrástla, čo do budúcna nikto nevylučuje, tak by to určite znamenalo aj zmenu v správaní a výbere zákazníkov,“ hovorí Lazík.
Podľa riaditeľky realitnej kancelárie BOND Reality Daniely Danihel Rážovej sa klienti síce zaujímajú o energetickú náročnosť čoraz viac, prím však stále hrá celková cena nehnuteľnosti. „V Bratislave si väčšina ľudí nedokáže finančne zaobstarať malý dom s pozemkom,“ hovorí.
Požiadavky na energetické parametre budov
- Všetky nové budovy s upravovaným vnútorným prostredím (teda všetky budovy na bývanie, kancelárske, školské) musia spĺňať požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Tie stanovuje zákon o energetickej hospodárnosti budov a tepelnotechnická norma.
- Požiadavky na nové budovy majú splniť aj obnovované budovy, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné. Žiaden predpis neuvádza možnosť výnimky.
- Pre aktuálne podávané žiadosti na stavebné povolenie platí, že projektová dokumentácia musí spĺňať požiadavky, ktoré platia od 1. januára 2016. Každá nová žiadosť o výstavbu by tak mala obsahovať projektovú dokumentáciu preukazujúcu splnenie požiadaviek na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby.
- V praxi sa stále ešte môžu vyskytnúť prípady budov postavených podľa projektovej dokumentácie spracovanej k žiadostiam odovzdaným do 31. decembra 2015. Takéto budovy musia splniť aspoň požiadavky na energetickú triedu B.
- Nesplnenie požiadaviek na energetické hodnotenie budovy však často nie je dôvodom na nevydanie stavebného povolenia alebo kolaudačného rozhodnutia
ZDROJ: ZSPS
Kolauduje sa, čo sa postaví
Budova totiž musí splniť len také požiadavky, aké boli platné v čase podania žiadosti o stavebné povolenie, vysvetľujú odborníci Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. V súčasnosti sa tak kolaudujú aj budovy povolené v roku 2015 či dokonca skôr. Napríklad v prípade, ak stavba bola prerušená alebo z iných dôvodov prišlo ku kolaudácii s podstatnejším časovým odkladom.
„Stavebné povolenie platí dva roky. To znamená, že je možné odovzdávať a kolaudovať v schválenej úrovni aj dva-tri roky po termíne sprísnenia požiadaviek,“ hovorí riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného Zuzana Sternová. Budovám postaveným na základe stavebných povolení vydaných na základe žiadostí odovzdaných do 31. decembra 2015 tak postačí splnenie požiadaviek energetickej triedy B.
Pre aktuálne podávané žiadosti na stavebné povolenie platí, že projektová dokumentácia musí spĺňať požiadavky, ktoré platia od 1. januára 2016. Každá nová žiadosť o výstavbu by tak mala byť už na úrovni ultranízkoenergetickej budovy. „Požiadavky tepelnotechnickej normy sú záväzné od 1. januára 2016, to znamená, že každý projektant má postupovať podľa tých podmienok,“ hovorí Sternová.
V tomto roku bolo podľa zväzu vydaných okolo 10 energetických certifikátov pre novostavby s energetickou triedou E a asi 60 s triedou D. Nesplnenie požiadaviek na energetické hodnotenie budovy totiž nie je dôvodom na nevydanie stavebného povolenia alebo kolaudačného rozhodnutia, tvrdia odborníci zväzu. Okrem toho budova môže požiadavky spĺňať len na papieri, ale nie v realite.
Drahšie a skôr na zákazku
Dosahovanie kvality nízkoenergetických či dokonca energeticky pasívnych domov si vyžaduje vyššiu investíciu do konštrukčných a technologických prvkov stavby. To samozrejme zvyšuje ich cenu. „Vzhľadom na snahu o konkurenciu na trhu, je konečná cena veľmi dôležitá a výstavba sa optimalizuje,“ hovorí analytik portálu Nehnuteľnosti.sk Martin Lazík. Stanovené štandardy sa tak dosahujú na krajnej hranici povolených limitov, dodáva.
Energeticky pasívne domy sú tak podľa neho stavané skôr na zákazku konkrétnym klientom. „Je to štandard, ktorý je pre developerov príliš riskantný, aby ich stavali pre početnejšiu klientelu,“ hovorí Lazík.
Splnenie požiadaviek triedy A1 si však môže vyžiadať zvýšenie rozpočtu o 5 až 20 percent, upozorňuje Zväz stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS). Sú za tým vyššie náklady na zateplenie obvodového a strešného plášťa a tiež zásahy do technických systémov.
Ultranízkoenergetická budova má tiež zabudované mechanické vetranie so spätným získavaním tepla. Kvalitnejšiu izoláciu si vyžadujú pre splnenie triedy A1 aj všetky rozvody vykurovacieho systému a teplej vody. Ak sa zrátajú investičné a prevádzkové náklady, je práve dobre navrhnutá a postavená ultranízkoenergetická stavba z hľadiska nákladov najvýhodnejšia, vysvetľujú odborníci zväzu.
Pri rekonštrukcii starších budov by sa podľa legislatívy mala dosiahnuť čo najvyššia energetická trieda – pod podmienkou, že je to funkčne, ekonomicky a technicky možné. Ak majiteľ rekonštruuje budovu – teda mení dispozičné riešenie, mení vzhľad a niekedy aj účel budovy, platia požiadavky ako na novú budovu. Ak ju len obnovuje, tak sa platné požiadavky vzťahujú na tie stavebné konštrukcie, ktoré sa menia alebo zatepľujú. Odborníci zväzu radia vlastníkom ešte pred uskutočnením obnovy odstrániť aj nedostatky stavebných konštrukcií. Ide hlavne o opravu balkónov, lodžií. Majitelia, čo vo svojich domoch vyššiu spotrebu tepla neriešia, nie sú v súčasnosti nijako postihovaní.