Moderné tehly spĺňajú všetky nároky

Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že súčasná architektúra využíva len studené materiály, ako sú sklo, kov a betón, pri lepšom pohľade pod "kabát" moderných budov zistíme, že architekti stále nedajú dopustiť na rokmi overené stavebné prvky - tehly.

16.10.2017 00:00
Tehly Foto:
debata

Tie sa síce stále vyrábajú z tradičnej prírodnej suroviny – hliny – a tradičným spôsobom, teda vypaľovaním, no pokrok ovplyvnil aj ich. Štruktúra a prídavné zložky moderných tehál vďaka tomu dokážu splniť požiadavky 21. storočia.

Veľa nezasvätených ľudí si však tehly stále predstavuje také, ako bývali kedysi. Tieto mylné názory potom záujemcom o nový dom často bránia využiť pri stavbe tento tradičný, no zároveň moderný materiál. Pozrime sa na niektoré mýty bližšie.

Mýtus: Tehly sú krehké, často sa lámu a rozbíjajú

Tvar a vzhľad dnešných veľkoformátových tehlových blokov je vecou kompromisu medzi hmotnosťou a pevnosťou. Hmotnosť nepriamo súvisí s ďalšími vlastnosťami, ako sú tepelná alebo zvuková izolácia. Tepelnoizolačné tehly musia byť čo najľahšie, zvukovoizolačné tehly, naopak, čo najťažšie. Okrem ľahkých a tenkostenných tehál preto existujú aj ťažké a robustné. Nedá sa teda povedať, že tehly sú krehké.

Tenkostenné tepelnoizolačné tehly sú, pravdaže, citlivejšie na nesprávnu manipuláciu ako masívne zvukovoizolačné tehly. Pritom sú však dostatočne pevné, čo znamená, že majú požadovanú pevnosť v polohe, v ktorej sa zabudovávajú do muriva. K poškodeniu tehál môže dôjsť pri nesprávnej preprave, skladovaní a manipulácii, čo napokon platí pre všetky murovacie materiály.

Mýtus: Tehly sú ťažké a zle sa s nimi manipuluje

Pálené tehly opúšťajú výrobnú linku v absolútne suchom stave. To znamená, že ich hmotnosť tvorí len vypálená keramická hmota, ktorá je sama porézna a má vzduchové dutiny. „Expedičná hmotnosť tehlového bloku hrúbky 380 milimetrov je 15 až 17 kilogramov, pričom najväčšie formáty tehál na obvodové steny hrubé 500 milimetrov majú maximálne 21 kíl,“ vysvetľuje Gabriel Szöllösi zo spoločnosti Wienerberger.

Na porovnanie: murovacie prvky vyrábané mokrou technológiou, ako napríklad pórobetón, vážia v čase dodávky na stavbu často o sedem až 10 kg viac ako v suchom stave a ich hmotnosť v závislosti od formátu môže dosahovať až 29 kg.

Foto: SHUTTERSTOCK
Muž

Mýtus: Stavba tehlového domu je pomalá

Už od roku 2003 sa na Slovensku používajú tehly s brúsenými ložnými plochami, ktoré sa môžu spájať buď tenkovrstvovou maltou, alebo murovacou penou. Tieto technológie murovania sú jednoduché, presné a rýchle, vďaka čomu šetria nielen čas, ale aj peniaze. Pri murovaní na tenkovrstvovú maltu je možné dosiahnuť časovú úsporu až 30 percent a pri murovaní na murovaciu penu až 50 percent času v porovnaní s klasickým spôsobom murovania. Technológia murovania na penu znamená v podstate suchý spôsob murovania.

Mýtus: Tehly sú nepresné a krivé

Väčšina mýtov o tehlách pochádza z čias, keď sa tehla vyrábala nie príliš modernými technológiami a výsledkom bol výrobok oprávnene označovaný za „hrubú keramiku“ s minimálnymi nárokmi na presnosť. Moderné veľkoformátové tehlové bloky však majú brúsené ložné plochy.

Skrátene sa označujú ako brúsené tehly. Majú presnú výšku s minimálnou prípustnou toleranciou, rovné a navzájom rovnobežné ložné plochy. Vďaka tejto presnosti ich možno lepiť na tenkú vrstvu malty alebo na špeciálnu murovaciu penu.

Mýtus: Tehlové murivo sa ťažko omieta

Na stavbách už roky prevláda trend obvodových stien s kontaktným tepelnoizolačným systémom. Pravým dôvodom často nie sú ani lepšie tepelnoizolačné vlastnosti obvodovej steny, ako skôr neochota alebo neschopnosť firiem realizovať klasickú viacvrstvovú vonkajšiu omietku. Údajným dôvodom je, že sa tehlové murivo ťažko omieta. Zaujímavé pritom je, že aj všetky vnútorné omietky sa dávajú priamo na tehlový podklad.

Z hľadiska prídržnosti je tehlové murivo najlepším podkladom pod omietku a omietacie drážky, ktoré túto prídržnosť ešte zlepšujú. Tým skutočným dôvodom je čoraz väčšia absencia odborne spôsobilých murárov omietačov, schopných realizovať klasické viacvrstvové vonkajšie omietky.

Mýtus: Tehlové domy musíte zatepľovať

Požiadavky na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových konštrukcií budov sú dnes naozaj vysoké. Výrobcovia tehál sa s nimi snažia vysporiadať viacerými spôsobmi. Jednou z možností je zvyšovanie počtu vzduchových dutín v tehle oddelených od seba čo najtenšími keramickými rebrami.

Tento spôsob má však svoje limity. Ďalšie zlepšovanie tepelnoizolačných vlastností tehál sa dosahuje tým, že sa dutiny tehál už v procese výroby vypĺňajú rozličnými tepelnoizolačnými materiálmi. Také tehly sú vhodné na výstavbu tzv. ultranízkoener­getických domov a niektoré aj na výstavbu pasívnych domov. „Tehlové murivo vyplnené tepelnoizolačným materiálom teda stačí už len omietnuť, čím sa pri stavbe ušetrí ďalší čas,“ objasňuje Szöllösi.

Mýtus: Na tehlách vznikajú plesne

Plesne na povrchu stien v obytných priestoroch vznikajú len za istých podmienok. Sú to nadmerná vlhkosť, nedostatočná teplota na vnútornom povrchu steny a nedostatočné prúdenie vzduchu, resp. nedostatočné vetranie. Z tohto hľadiska sú najrizikovejšie rohy miestností. Aby sme predišli vzniku plesní, stena vrátane detailov musí mať dostatočné tepelnoizolačné vlastnosti a miestnosť sa musí dostatočne vykurovať a vetrať. Moderné tehlové bloky pre obvodové steny majú nadštandardné tepelnoizolačné vlastnosti a pomocou premyslených doplnkových tehál zároveň umožňujú vytvárať detaily s dostatočnou vnútornou povrchovou teplotou. Tým, že tehly vychádzajú z vypaľovacej pece v absolútne suchom stave, tvoria dobrý základ pre zdravú stenu bez plesne. Ostatné je už vecou užívateľských návykov obyvateľov domu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #stavba #tehly #stavebný materiál