Šikmú strechu možno zatepliť aj v zime

Cez nezateplenú strechu uniká asi štvrtina tepla z domu, no ojedinelé nie sú ani prípady, keď je to až 50 percent. Hlavná stavebná sezóna je síce už dávno za nami, ale zimné mesiace sú ideálne na prácu v interiéri. Zateplenie šikmej strechy navyše zvládne aj šikovný domáci majster.

05.12.2018 06:00
zateplenie, strecha, izolácia, sklenná vata Foto:
Ilustračné foto.
debata

O streche sa zvykne hovoriť ako o piatom múre domu. Okrem nárokov na dokonalú hydroizoláciu musí spĺňať prísne kritériá aj ohľadom tepelnoizolačných vlastností. Výber materiálu a spôsob montáže závisia od konštrukcie krovu. Kým plochá strecha si vyžaduje osobitný technologický postup, šikmá sa dá zatepliť aj svojpomocne.

„Hrúbku tepelnej izolácie určuje norma, no vo všeobecnosti platí, že na tomto parametri by sa nemalo šetriť. Optimálna hrúbka závisí od druhu izolačného materiálu a spôsobu inštalácie, ale vždy treba prihliadať aj na konkrétne podmienky. Pri šikmých a plochých strechách sa odporúčaná hrúbka izolácie pohybuje od 30 do 40 centimetrov,“ uviedol Vladimír Balent zo spoločnosti Isover.

Ako upozornil, na zníženie tepelných strát nestačí len uložiť medzi krokvy čo najhrubšiu vrstvu izolácie. Treba počítať aj s vlastnosťami trámov, ktoré sú súčasťou strechy. Pokiaľ ide o strechy, pod ktorými má vzniknúť obytný podkrovný priestor, trámy sú najčastejšie zhotovené z dreva. To má asi 4,5-krát vyššie hodnoty prestupu tepla ako izolácia. Keby bola strecha izolovaná iba medzi krokvami, každý z trámov by tvoril tepelný most, cez ktorý by z interiéru unikalo teplo. Preto je potrebné izolovať aj trámy.

K najrozšírenejším materiálom na izoláciu vo všeobecnosti patrí penový polystyrén, ktorý sa vyznačuje veľmi dobrými tepelnoizolačnými vlastnosťami. Za určitých okolností má svoje miesto i pri zateplení strechy. K jeho výhodám patrí aj prijateľná cena.

Podobnej obľube ako polystyrén sa teší aj kamenná minerálna vlna, ktorá vzniká tavením hornín, najčastejšie čadiča alebo kremeňa. Oproti polystyrénu má vyšší bod topenia a lepšie odoláva ohňu. Má vysokú mechanickú pevnosť, takže je ideálna do konštrukcií plochých striech či podlahy, ale zvykne sa používať aj vo vnútorných priečkach.

Do skupiny izolačných materiálov vyrobených na báze minerálov patrí tiež sklená vlna. Vyrába sa z drveného skla a kremičitého piesku pri vysokých teplotách. K jej dobrej ekologickej vizitke prispieva, že suroviny na jej výrobu tvorí až z 80 percent recyklované sklo. Vďaka štruktúre z pružných vlákien je vhodná na miesta, kde je potrebné dokonale vyplniť medzery a škáry. Je nehorľavá a vyznačuje sa výbornými izolačnými vlastnosťami a akustickou nepriezvučnosťou. Jej použitie sa odporúča v stavebných častiach, ktoré nie sú mechanicky zaťažované.

Zaujímavosťou je technická konopa, ktorá má porovnateľné tepelnoizolačné charakteristiky ako minerálna vlna. Dlhodobo si zachováva svoje vlastnosti, je pevná a odolná voči vlhkosti, takže pri jej použití nehrozí ani napadnutie plesňami či hnilobou.

Izolačný materiál je najlepšie vyberať podľa konkrétnej strešnej konštrukcie. Zvyčajne sa reže o trochu širší, ako je svetlá vzdialenosť medzi krokvami. Robí sa to preto, aby sa izolácia zaprela a nevypadávala, ale zároveň dôkladne vyplnila celý priestor medzi krokvami. Ak napriek tomu nedrží, musí sa pod krokvy natiahnuť drôtik alebo špagát, ktorý izolácii zabráni vypadnúť.

Veľa chýb sa robí aj pri pokladaní parozábrany. Krov je potrebné chrániť nielen pred vonkajšími, ale aj pred vnútornými vplyvmi, ktoré vznikajú na základe odlišnej teploty a vlhkosti vzduchu v interiéri a exteriéri. Pri veľkých rozdieloch sa potom vodná para z podkrovia tlačí cez strešný plášť von.

Parozábrana, čo je nepriedušná, najčastejšie polyetylénová alebo hliníková fólia, ktorá zabraňuje prenikaniu vlhkosti z podkrovia do strechy, by sa mala položiť čo najbližšie k interiéru. Treba dbať na to, aby nikde nedošlo k jej porušeniu či nepresnému spojeniu. Nesprávnym napojením na prestupujúce kabeláže, komíny, odvetranie a nosné konštrukcie či nebodaj prepichnutím fólie sa do strechy dostáva vlhkosť zo vzduchu, ktorá následne kondenzuje a preniká do izolácie, prípadne sa niekde začne hromadiť. V prípade nedostatočného odvetrania sa drží v streche a vytvára živnú pôdu pre plesne a huby.

„Na trhu sú dostupné polyamidové parozábrany, ktoré dokážu eliminovať niektoré montážne chyby. Sú totiž schopné prepustiť prebytočnú vlhkosť v letnom období aj späť do interiéru,“ vysvetlil Balent. Dobre zaizolovaná strecha pritom zabraňuje nielen tepelným únikom v zime, ale zabezpečuje aj ochranu pred horúčavami počas letných dní.

Najčastejšie chyby pri zateplení šikmej strechy

Spoľahlivosť šikmej strechy nezávisí len od dobrej strešnej krytiny. O tom, ako dobre a dlho bude slúžiť, rozhoduje hlavne jej vnútorná konštrukcia. Aj keď klasické šikmé strechy majú u nás dlhoročnú tradíciu a kvalifikovaných strechárov, neskúsení majstri stále robia chyby, ktoré môžu spôsobiť poruchy už po prvej vykurovacej sezóne. Pred čím sa teda treba mať na pozore?

Záleží na hrúbke izolácie aj na vrstvách

Keď je vrstva tepelnej izolácie príliš tenká, šikmá strecha nedokáže ochrániť pred chladom a horúčavou. Priestor pod ňou sa potom v zime ťažko vykuruje a v lete zase prehrieva. Oproti celkovým nákladom na stavbu alebo rekonštrukciu strechy tvorí pritom cena za tepelnoizolačný materiál minimálny podiel.

Donedávna sa strechy bežne izolovali len medzi krokvami. Výška krokiev v rodinných domoch však býva štandardne okolo 14 až 18 cm, a taká hrúbka izolácie dnes pre tepelný komfort už nestačí. Potrebné sú minimálne dve vrstvy tepelnej izolácie v celkovej hrúbke najmenej 26 cm. Dôležité je prekrytie krokiev, bez neho trámy znižujú účinnosť zateplenia, lebo sa stávajú tepelnými mostami.

Ideálne sú vláknité materiály, akými sú produkty z minerálnej vlny, ktoré vďaka svojej pružnosti tesne vypĺňajú priestor medzi krokvami. Pri izolácii PUR penou, ktorá sa dnes niekde začína využívať, sa bežne používajú hrúbky izolácie okolo 16 cm. Krokvy tak ostávajú nezakryté, pena sa navyše zrezáva, čím sa naruší difúzne uzavretý povrch a vlhkosť vniká do jej štruktúry.

,,Ak nechcete stratiť príliš veľa centimetrov zo svetlej výšky podkrovia, pouvažujte nad tepelnou izoláciou s lepším, teda nižším parametrom lambda ?, ktorá zabezpečí lepšiu izoláciu pri menšej hrúbke," hovorí Vladimír Beňo zo spoločnosti Knauf Insulation.

Dnes na trhu možno nájsť hodnoty vyššieho štandardu 0,032 – 0,034 alebo 0,035 až 0,037 W/m.K, čo je dnes uspokojivý štandard pre úspory tepla v zime. Ak vám záleží na zdravej klíme v podkroví, je vhodná ekologická minerálna vlna vyrobená z prírodných materiálov s použitím spojivovej technológie bez formaldehydu, fenolov a umelých farbív.

Ukladajte izoláciu bez medzier

Aj minimálne medzery vo vrstve tepelnej izolácie vytvoria veľmi skoro tepelné mosty a následne poruchy strechy a plesne. Aj pri tomto probléme je najlepším riešením pružná minerálna vlna, keďže sa prispôsobí nerovnostiam a dokonale prilieha na krokvy, murivo i na vrstvy izolácie navzájom.

,,Kvôli tesnosti je potrebné narezať ju s miernym presahom, približne dva centimetre. Podľa našich skúseností sa taký „prebytok“ dá optimálne napasovať do konštrukcie," radí Zoltán Rácz, odborník z portálu Onlinestavba.sk. Pri ukladaní treba dbať na to, aby spoje izolácie oboch vrstiev neboli nad sebou, ukladať ich treba striedavo tak, aby všetky miesta spojov v prvej vrstve boli prekryté.

Zábrana proti vlhkosti nesmie byť porušená

Nesprávne zabudovanie parotesnej fólie do konštrukcie býva častým nedostatkom pri zatepľovaní. Musí byť precízne upevnená na okraje a celistvá.

,,Keď je parozábrana narušená na viac ako piatich percentách plochy, pary z interiéru preniknú do konštrukcie, znehodnotia tepelnú izoláciu a začnú sa prejavovať vážne dôsledky kondenzácie," varuje Beňo.

K ďalším chybám, ktorých sa treba vyvarovať, patrí nahrádzanie odporúčaných parozábran lacnými stavebnými fóliami alebo materiálmi určenými na balenie, ktoré nemajú požadované vlastnosti a zateplenie strechy nenávratne poškodia.

Pomôcky pre tesnosť strechy

Pre dosiahnutie súvislej parozábranovej vrstvy sú veľmi dôležité tesniace fólie, lepiace pásky a tmel. Iba pomocou nich dokážeme vytvoriť vzduchotesnosť konštrukcie strechy, ktorá je nevyhnutná.

,,Na miestach spojov s murivom, kde páska môže strácať lepivosť, je vhodné použiť správny tmel," odporúča Rácz. Miesta, kde sa parozábrana poruší, je nutné opraviť tesniacou páskou. Na páskach a lepidlách sa neoplatí šetriť. Tie s vyššou cenou majú vyššiu kvalitu a lepšiu lepivosť, čo môže byť pri kvalite zateplenia rozhodujúce.

Nekvalitné produkty prepustia do strechy vlhkosť a po pár rokoch izolácia postupne stráca svoje vlastnosti a prestáva fungovať. Zabudované drevo sa vplyvom tejto vlhkosti degraduje, nápadajú ho škodcovia a pleseň.

Každá fólia má inú funkciu

Pri stavbe či rekonštrukcii strechy sa stáva, že sa fólie rôznych typov zamenia, čo znamená fatálnu chybu. Poistná hydroizolačná fólia, nazývaná aj difúzna, čiže paropriepustná membrána, má byť umiestnená navrchu, pod strešnou krytinou a jej úlohou je chrániť konštrukciu strechy pred zatečením zrážkovej vody. Zároveň by však mala prepúšťať pary zvnútra konštrukcie.

Parozábranová fólia má byť upevnená zo strany interiéru a zachytáva pary, ktoré z neho unikajú, aby neprenikli do tepelnej izolácie v konštrukcii strechy a neznehodnotili ju. Preto sa pri nákupe oplatí podrobne informovať o vlastnostiach fólií a neriadiť sa pri výbere farbou alebo cenou.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #strecha #izolácia #zateplenie