Bratislavu majú zušľachtiť vežiaky irackej architektky
Foto: Zaha Hadid Architects
Developeri už dávnejšie predstavili veľkolepé projekty nazvané Twin City, Klingerka či Eurovea II, ktoré by tu chceli zrealizovať. Lenže krízové roky ich plány zbrzdili a mnohé sa dnes prehodnocujú. Podľa architektov však spomalenie živelnej výstavby budúcemu vzhľadu metropoly môže len prospieť.
Najreálnejšia sa zatiaľ javí výstavba takzvanej zóny Čulenova, ktorú má financovať stredoeurópska investičná skupina Penta Investments. Ešte na jar vyhlásila na riešenie tohto územia medzinárodnú súťaž. „Zareagovali viacerí významní architekti, štvorčlenná odborná porota vyberala z 90 prác, štyroch ďalších európskych architektov sme oslovili priamo,“ vyčíslil hovorca Penty Martin Danko.
V stredu porotcovia vyhlásili víťaza – ateliér svetoznámej architektky irackého pôvodu Zahy Hadid.
Foto: Zaha Hadid Architects
„Vybraný projekt bol najkomplexnejší a najpresvedčivejší, má šancu posunúť Bratislavu na stránky svetovej architektonickej tlače,“ vyjadril sa šéf poroty, hlavný architekt mesta Štefan Šlachta.
„Medzinárodná súťaž pre lokalitu Čulenova je príkladom, ako by sa mali developeri aj mesto samotné snažiť nájsť najlepší architektonický koncept. Len otestovaním viacerých alternatív možno dospieť k projektu, ktorý bude pre metropolu prínosom,“ dodal hlavný architekt Penty a ďalší člen poroty Miroslav Hrušovský.
Očakávaný štart výstavby či odhadované finančné náklady však Penta zatiaľ nezverejnila. Zapojenie uznávaných architektov do formovania podoby Bratislavy by hlavnému mestu určite prospelo. Otázkou je, nakoľko ich mesto dokáže zaľudniť, keďže aj mnohé z doteraz realizovaných projektov, s výnimkou nákupných zón, zívajú prázdnotou.
Kto je Zaha Hadid
Narodila sa v roku 1950 v Bagdade. V Londýne študovala na najstaršej britskej škole architektúry, neskôr na nej prednášala. Už v roku 1978 vystavovala v newyorskom Guggenheimovom múzeu. Neskôr založila spoločnosť Zaha Hadid Architects, ktorá dnes zamestnáva takmer 400 ľudí. V roku 2004 ju vyznamenali Pritzkerovou cenou, ktorú znalci považujú za obdobu Nobelovej ceny. Za centrálu BMW v Lipsku dostala v roku 2005 cenu RIBA, tú získala už celkom štyrikrát. Najnovšie ocenili tohtoročnou Strirlingovou cenou britskej akadémie jej koncept Národného múzea umenia 21. storočia MAXXI v Ríme. V roku 2008 sa umiestnila medzi 100 najvplyvnejšími ženami sveta v rebríčku magazínu Forbes.
(lj)