Hypotéky zdražejú, ľudia to tušia a rýchlo sa zadlžujú

Banky tvrdia, že to musia premietnuť aj do hypoték, keďže Slováci sú vraj pri splácaní pre nižšie príjmy viac rizikoví ako iné národy. Miera rizika je však otázna, keďže pri neplatení úveru banke zostane byt. Navyše, ceny nehnuteľností podľa realitných maklérov aktuálne nie sú na Slovensku nafúknuté ako v iných krajinách a bankám tak väčšie problémy nehrozia.

Ľudia na zlepšenie stavu už nečakajú a pre obavy zo zdražovania hypoték sa rýchlo zadlžujú. Taký je aj prípad Martin Čižmára, ktorý v hlavnom meste pracuje ako policajt. „Počul som, že ceny nehnuteľností aj úroky majú ísť hore a tak som sa rozhodol v priebehu jedného mesiaca zobrať si hypotéku,“ povedal Čižmár. Pôvodne plánoval riešiť si svoje bývanie až začiatkom leta, názor zmenil s tým, že ušetrí ročne desiatky eur.

Na porovnanie, človek s čistým mesačným príjmom 750 eur mesačne môže dnes získať zvýhodnený 2,55-percentný úrok pri hypotéke pre mladých. Za 30-ročnú pôžičku 49-tisíc eur tak bude počas prvých piatich rokov finančnému domu mesačne splácať 195 eur. Ak by však úroková sadzba stúpla napríklad o šesť desatín percenta, ten istý klient bude platiť mesačnú hypotéku až 211 eur.

Pri bežných hypotékach bez zvýhodnenia sú úroky ešte vyššie. Kým v eurozóne sú hypotéky s päťročnou fixáciou v priemere úročené 3,82 percentami, na Slovensku až 5,47 percentami, čo je najviac v eurozóne. Na opačnej strane rebríčka stoja Fíni, ktorí si v priemere dokážu požičať len za úrok 2,09 percenta.

Viac žiadostí o pôžičky na bývanie si všimli aj samotné banky. „Áno, v súčasnosti zaznamenávame nárast záujmu o úvery na bývanie,“ potvrdil Boris Gandel, hovorca Tatra banky. Podobne hodnotia situáciu aj realitné kancelárie. „Vyšší záujem ľudí môže byť spôsobený aj súčasnou možnosťou získania nižších úrokov v porovnaní s budúcnosťou,“ pripúšťa Martin Lazík, generálny sekretár Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska.

Súčasný zvýšený záujem sa v druhej polovici roka môže prejaviť, naopak, zvýšeným nezáujmom. „Mierne postupné zvyšovanie úrokov iba urýchli konanie tých, ktorí sú už pre úver rozhodnutí,“ zhodnotil Boris Fojtík, analytik Tatra banky. Z dlhodobého pohľadu tak podľa analytika príde len k presunu spotreby z blízkej budúcnosti do súčasnosti.

Okrem očakávaného zvyšovania sadzby Európskej centrálnej banky bude na rast úrokov v budúcom roku tlačiť aj zavedenie 0,2-percentnej bankovej dane. „Hoci trh nedovolí preniesť celú daň automaticky na klienta, predpokladáme, že sa to istým spôsobom prejaví aj v koncových cenách bankových služieb, najmä pre firemných klientov. Zároveň to spôsobí tlak na rast cien požičiavaných peňazí,“ povedal Štefan Frimmer, hovorca Slovenskej sporiteľne.

Ministerstvo financií napriek tomu verí, že banky nebudú po zavedení novej dane požičiavať ľuďom drahšie. „Skôr sa očakáva dopad na zníženie celkových ziskov bankových domov,“ povedala Patrícia Malecová-Šepitková z ministerstva financií. Rezort preto momentálne neplánuje nijakú cenovú reguláciu finančných domov a v budúcnosti sa spolieha na konkurenciu na bankovom trhu.

Pred pár mesiacmi však sám minister financií obvinil slovenské banky z možného cenového kartelu. Dominantné postavenie troch najväčších bank potvrdzuje aj analýza spoločnosti Symsite Research. Podľa nej viac ako tri štvrtiny úverového trhu na Slovensku ovládajú Slovenská sporiteľňa, VÚB banka a Tatra banka.