Nová vláda chce vyššie dane za luxusné bývanie

Eva Žgravčáková | 18.03.2012 20:00, aktualizované: 
domy, byty, Bratislava Foto:
Obyvatelia lukratívnych štvrtí by mali platiť ešte vyššie dane za byty.
Majitelia drahších bytov a domov a obyvatelia dobrých lokalít by mali platiť vyššiu daň z nehnuteľností. Nastupujúca vláda Roberta Fica (Smer) chce od nich získať na budúci rok 150 miliónov eur do štátneho rozpočtu navyše.

„Zvážime možnosť vyššieho progresívneho zdaňovania majetku v závislosti od ceny a polohy nehnuteľnosti. Odmietame plošné zvyšovanie daní u obyvateľov žijúcich v malých obciach alebo na sídliskách,“ uviedol poslanec Peter Kažimír (Smer), najpravdepodobnejší nový minister financií.

Daň z nehnuteľností v súčasnosti určujú a vyberajú mestá a obce, na budúci rok by im mala do rozpočtov priniesť 309 miliónov eur, čo je zhruba šestina ich príjmov. Analytici považujú vyššiu daň z luxusnejších bytov za rozumnejší krok než progresívne zdanenie príjmov ľudí a firiem. Skutočný prínos do rozpočtu je však otázny.

„Závisí od nastavenia opatrenia. Táto suma si vyžaduje relatívne vyššie zvýšenie, ktoré je však možné najmä vtedy, ak sa daň vyjme spod municipalít a dá sa na úroveň štátu. Daň má výhodu, že nepôsobí proti dlhodobému rastu ekonomiky. Odporúča nám ju OECD aj Európska komisia,“ povedal Ján Tóth z Inštitútu finančnej politiky.

„Po novom by tieto dane vyberal štát a zo štátnej pokladne by ich prerozdelil do miest a obcí,“ načrtol možné riešenie František Palko, riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky.

Zdanenie nehnuteľného majetku odporúča uprednostniť aj investičný analytik Dávid Dereník z UniCredit Bank. „Daň z nehnuteľností je na Slovensku stále v medzinárodnom porovnaní nízka. Na druhej strane tu je však problém pri zdanení nehnuteľností kúpených cez hypotéku, kde síce vlastníkom je kupujúci, ale reálne tento majetok nemá splatený,“ uvažuje Dereník.

Štát by mal podľa neho skôr zdaniť majiteľov viacerých nehnuteľností, ktorí nakupujú byty ako investície a nie ako strechu nad hlavou.

Rozdielne zdanenie bytov podľa polohy je už realitou napríklad v hlavnom meste. Mestské časti sú rozdelené do troch daňových pásiem. Najnižšiu daň, 0,35 eura za štvorcový meter, platia ľudia bývajúci na okraji Bratislavy, v najlukratívnejšom Starom Meste je sadzba 0,47 eura za m2. Majiteľ bytu v Čunove či Devínskej Novej Vsi s rozlohou 70 m2 tak ročne zaplatí mestu daň 24,50 eura. V centre by zaplatil 32,90 eura a po prijatí nového opatrenia mu daň zrejme ešte stúpne.

Sadzby dane za luxusné byty naberú reálnejšie kontúry až po výmene ministrov financií.

„Zatiaľ je predčasné hovoriť o konkrétnostiach. Všetko záleží od toho, v akom stave budú verejné financie,“ komentuje Kažimírov asistent Miroslav Šmál.

Na určenie presných sadzieb bude rezort financií potrebovať cenové mapy nehnuteľností, ktoré sa používajú na porovnanie cien bytov a domov. „Cenová mapa nehnuteľností je pre výpočet dane relevantným nástrojom najmä vďaka tomu, že predstavuje najväčší prehľad údajov o realitnom trhu na Slovensku. Služba ponúka viac než 12 miliónov údajov o cenách nehnuteľností, ktoré sú priebežne aktualizované,“ počíta Ľuboš Petrík zo spoločnosti Datalan, ktorá cenovú mapu prevádzkuje.

Zatiaľ využívajú cenové mapy prevažne realitné kancelárie, banky a stavebné sporiteľne. „Je to výborný pomocník interných znalcov banky pri stanovovaní objektívnej hodnoty nehnuteľností ponúkaných klientmi na zabezpečenie požadovaných úverov,“ tvrdí špecialista ohodnocovania nehnuteľností Vladimír Vereš zo Všeobecnej úverovej banky.

Po zadaní typu nehnuteľnosti, jej lokality a termínu predaja vypracuje systém cenové údaje a k nim priemernú cenu a ďalšie podporné štatistické hodnoty.

Zdrojom informácií v cenovej mape nehnuteľností je Národná asociácia realitných kancelárií Slovenska. „Report je spoplatnená služba. Má štandardizovanú formu, obsahujúcu štruktúrované cenové informácie, ktoré boli použité pri výpočte, a priložená je aj samotná cenová mapa lokality,“ dodáva Róbert Longauer z Datalanu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ