Zdaňovanie luxusu vyvoláva na vidieku obavy

Nová vláda doteraz nepovedala, ako si nové sadzby dane predstavuje. Ak by sa napríklad 0,1–percentná daň z ceny nehnuteľnosti počítala od cenovej hranice 150–tisíc eur, daň za dom by bola 150 eur, aj keď doteraz za taký dom platí asi 20 eur ročne. Domy v podobných cenách sa v cudzine považujú skôr za luxus, na Slovensku sú však bežné. Na podobnú sumu napríklad vyjdú trojgeneračné domy pri väčších mestách na juhu či východe Slovenska, kde väčšinou nežijú ľudia s rozprávkovými príjmami.

Smer tvrdí, že zdaní len skutočne luxusné nehnuteľnosti, ľudia majú však obavy. „Pre nás to určite nie je dobrá správa, aby sa ešte viac zdaňovali nehnuteľnosti. V dnešnej dobe je rodinný rozpočet dosť napätý aj bez toho, aby sme museli platiť viac za náš dom,“ tvrdí Iveta Berillová z obce Lesné pri Michalovciach. Cenu svojho rodinného domu odhaduje na 165–tisíc eur.

„Neviem si predstaviť, že začnú zdaňovať ľudí, ktorí žijú v podobných domoch ako my, čo je u nás na dedine taký štandard. V porovnaní so západom sa východ Slovenska nedá pomenovať ako oblasť luxusných nehnuteľností. Odmietam, aby sme boli zaradení do kolónky,luxus a platili viac,“ dodáva. Ročne zaplatia za dom 20–eurovú daň.

Podľa štúdie ekonómov Horvátha a Ódora by sa priemerná daňová sadzba na ročnej báze mohla pohybovať na úrovni 0,1 percenta z ceny, v strednodobom horizonte je podľa nich priestor na postupný rast až na 0,3 percenta. Nižšie príjmové skupiny obyvateľov by však podľa ekonómov mali byť chránené podobne ako pri rovnej dani.

„A to základnou odpočítateľnou položkou alebo bonusom. Pre nastavenie parametrov takéhoto systému sú však potrebné podrobnejšie dáta o štruktúre nehnuteľností na Slovensku,“ tvrdia v štúdii, ktorú má na stole aj nastupujúca vláda Smeru.

Daň z nehnuteľností v súčasnosti určujú a vyberajú mestá a obce, na budúci rok by im mala do rozpočtov priniesť 309 miliónov eur, čo predstavuje zhruba šestinu ich príjmov.

„Mohlo by to po novom fungovať tak, že daň z nehnuteľností pôjde do štátnej pokladne, a vláda by príjmy následne prerozdelila do miest a obcí. Určite sme proti, aby sa takýmto spôsobom získavali pre štát peniaze navyše na zaplatenie deficitu verejných financií,“ povedal predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč.

Podľa Dvonča doteraz s novou vládou o úprave dane z nehnuteľnosti nediskutovali. „Musíme s novou vládou nájsť spoločné riešenie, ako by mala byť nastavená nová daň, zatiaľ je predčasné určovať nejaké sadzby. Pokiaľ by sa štát rozhodoval o tom, že by to malo fungovať na základe nejakého trhového princípu, v tomto nájdeme zhodu,“ hovorí Dvonč.

Podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií Radovana Ďuranu neexistuje v tomto prípade optimálna výška dane „Každá daň je arbitrárnym politickým rozhodnutím. Neexistuje ani dobrá daň, ani primeraná výška. Z pohľadu štátu síce existuje optimálna sadzba, ktorá maximalizuje výnos, ale takýto pohľad neberie do úvahy, na aký účel má daň slúžiť. Bude to financovanie neriešených problémov zdravotníctva? Alebo predražená výstavba diaľnic?“ pýta sa Ďurana.