Domácnosti ovládla technika

Domy a byty sa za desaťročie zmenili na nepoznanie. Ľudský život rýchlo ovládla technika. Domácnosti tiež.

Televízor zostal kráľom

Centrom domova a obývačky stále zostáva televízor. Dnes je oveľa tenší, väčší a cena oveľa prijateľnejšia. Pred rokmi klasický CRT televízor s veľkou uhlopriečkou (čo bolo vtedy 32 palcov, 82 centimetrov) zaberal úctyhodný priestor, najmä do hĺbky. Jeho cena bola rovnako úctyhodná, domáca značka sa v prepočte pohybovala okolo 1 000 eur, známe zahraničné značky aj 2 000 a viac eur. Dnes rovnakú uhlopriečku dostanete už v cenovej hladine 300 eur.

Plazmový televízor, ktorého obraz sa vyrovná vtedajším kvalitným CRT televízorom, ale v porovnaní s nimi je obor (42 palcov = 107 cm), sa zmestí do cenovej hranice 400 eur.

Dnešné televízory však nie sú iba o jednoduchej reprodukcii obrazu, najmä nie vo vyšších cenových kategóriách. Výrobcovia sa snažia z nich vytvoriť multimediálne centrum, schopné zobraziť fotografie, prehrávať videá a pripájať sa do internetu. Práve internet rozširuje možnosti obyčajného televízora za hranice jeho obrazovky – od prehrávania videí z internetových sídiel, ako je YouTube až po videorozhovory cez Skype.

Výrobcovia televízorov takisto veľmi vďačne naskočili aj na rozbiehajúcu sa módu vo filmovom priemysle produkovať vo veľkom 3D filmy. Čím viac filmov sa objavuje v distribúcii, tým viac modelov od renomovaných výrobcov je vybavených schopnosťou zobraziť filmy s tretím rozmerom.

Otázkou zostáva, nakoľko je pre divákov táto schopnosť dôležitá a ako dlho ich bude trojrozmerný svet baviť. Potrebujú k nemu okuliare a dostatok atraktívneho materiálu. O ten zatiaľ nie je núdza – aj do legendárnych filmov sa dostáva tretí rozmer. Teraz napríklad prichádza do kín trojrozmerný Titanic, jeden z najúspešnejších filmov histórie.

S okuliarmi je to horšie. Nie každý má chuť mať ich počas filmu na očiach. Takíto ľudia si musia ešte nejaký čas počkať na televízory, ktoré budú schopné zobraziť priestorový vnem bez nutnosti používať okuliare. Prvé obrazovky už jestvujú, kým sa však dostanú do bežnej komerčnej distribúcie za rozumnú cenu, prebehnú ešte roky vývoja.

Veľkí si žiadajú kvalitu

Veľké uhlopriečky televízorov si žiadajú kvalitný obrazový materiál. Ten prichádza s digitalizáciou. Klasické analógové televízne vysielanie v norme PAL, ako sme ho u nás poznali, pracovalo s horizontálnym rozlíšením 576 riadkov, rovnako ako štandardné digitálne vysielanie. Nové televízory, schopné zobraziť HD signál (často označované aj ako HD Ready), vedia zobraziť 720 riadkov. Prístroje, zobrazujúce Full HD, pracujú až s 1 080 riadkami. Televízory budúcnosti budú používať ešte vyššie rozlíšenie.

Dnes sú široké možnosti, ako získať kvalitný signál. Na Slovensku už prebehla digitalizácia televízneho vysielania, pozemské digitálne DVB–T vysielanie nahradilo analógový signál. Vysiela v štandardnom rozlíšení.

Obraz s vysokým rozlíšením (riadky 720p, 1 080i) je možné získať zo satelitného vysielania, z káblovej televízie, z mikrovlnného signálu. Aj najväčší telekomunikační operátori na Slovensku majú svoje služby ponúkané cez optické pripojenie alebo cez telefónne linky.

Na vrchole kvality obrazu vo vysokom rozlíšení sa v súčasnosti nachádzajú Blu–ray disky, na ktorých sú distribuované filmy, a nepreberné množstvo HD materiálu je možné stiahnuť si z internetu (1 080p). Od televízneho vysielania túto najvyššiu kvalitu obvykle nečakajte. Vzhľadom na náročnosť vysokého dátového prenosu dávajú prednosť nižším rozlíšeniam, ale aj tie dokážu uspokojiť väčšinu divákov.

Zvuk sa zmocnil priestoru

Keď prišli prvé cédečká a nahradili klasické vinylové platne, fajnšmekri spínali ruky a označovali zvuk z digitálnych CD za horší, plochejší a umelý. Keď sa masovo nahrádzali kotúče CD súbormi vo formáte mp3, ktoré sa v stovkách dali natlačiť do miniatúrnych prehrávačov, odohrávalo sa to isté. Digitálny formát mp3 patrí medzi tzv. stratové formáty. Tie „osekajú“ zo zvuku časti, ktoré ľudské ucho takmer nepočuje. Preto je výsledný súbor menší. Platí sa za to viac či menej kvalitou – podľa toho, aká veľká je kompresia („osekanie“) zvuku. Do štupľových slúchadiel v ušiach je však kvalita zvyčajne dostatočná.

Digitálna hudba má obrovské prednosti, ktoré milujú používatelia, ale desia šéfov hudobného priemyslu. Dá sa ľahko prenášať internetom, masovo uskladňovať napríklad na diskoch počítačov a kopírovať bez ohľadu na autorské práva.

Formát mp3 je len jeden z viacerých, ktoré sa v prípade zvuku využívajú. Aj zvukoví puristi môžu byť spokojnejší. Okrem stratových formátov totiž existujú aj bezstratové (napríklad FLAC) alebo AAC, ktoré sa zvukovo k cédečku približujú (používa ho americká spoločnosť Apple vo svojom obchode s hudbou iTunes Store).

Samostatnou kapitolou je priestorový zvuk, spájaný najmä s domácim kinom. Pred rokmi sa debatovalo, ktorý z hlavných priestorových formátov sa presadí, či Dolby Digital (AC3) alebo DTS. Nakoniec si vedľa seba spokojne žijú obidva a takto ich nájdete aj na DVD či Blu–ray diskoch s filmami.

Dnešné typické domáce kino s označením 5.1 pracuje so šiestimi reproduktormi. Číslica 5 v názve znamená päticu reproduktorov – dva predné, dva zadné a jeden stredový. Číslica 1 označuje reproduktor pre nízke tóny, tzv. subwoofer. Ten sa stará najmä o to, aby aj vzdialenejší susedia vedeli, že okolo vás prešiel virtuálny dinosaurus z Jurského parku.

Či už ide o zvuk, alebo obraz, stále viac tohto materiálu v domácnostiach nie je na strieborných kotúčikoch CD, DVD alebo Blu–ray, ale v podobe súborov na diskoch počítačov. Kto toho má veľa a navyše chce mať prístup k pesničkám a filmom aj zvonku, volí tzv. NAS – sieťový disk. Tam ho potom obmedzuje iba jeho kapacita.

Sieťové disky sú však zatiaľ skôr doménou technicky zdatnejších a po technických novinkách dychtiacich ľudí. Tí zvyčajne majú ako centrum domácej zábavy počítač, vzhľadom na obrovské možnosti, ktoré pri práci s digitálnym materiálom ponúka. Ak ho vyhradia najmä na účel prehrávania filmov, počúvania hudby či prezerania fotografi í, získajú tzv. HTPC počítač. Táto skratka (Home Theater PC) neznamená nič iné ako počítačové domáce kino.

Bežný používateľ môže siahnuť po multimediálnych centrách, ktoré majú kapacitu na ukladanie dát a zároveň vedia prehrávať mnohé zvukové aj obrazové formáty.

Počúvame, hovoríme, surfujeme

Kedysi mala domácnosť spojenie so svetom nanajvýš telefónom – pevnou linkou a na streche trónila anténa televízie. Dnes je to najmä internet, ktorý tvorí hlavný komunikačný kanál smerom dnu i von.

Ľudia stále viac prichádzajú na chuť aj bezdrôtovému prenosu, v prípade domácností najmä Wi–Fi sieťam. Tie dokážu pokryť signálom bezprostredné okolie domu či bytu a umožnia pripojenie na internet všetkým mobilným zariadeniam, ktoré sa doma používajú – či už sú to prenosné počítače, mobily, alebo tablety.

Rast počtu takýchto sietí je zrejmý. Uvidíte to, keď si dáte vyhľadať, koľko Wi–Fi sietí okolo vašej domácnosti je v prevádzke a najmä koľko ich po čase pribudne.

Domácnosti dnes komunikujú aj cez GSM siete operátorov, nejde iba o telefonické hovory alebo surfovanie po internete, využívajú ich napríklad aj domové alarmy.

Inteligentné sú aj domy

Nové technológie vtrhli plošne do domácností, neobišli ani technické zázemie domu. Na vrchole je tzv. inteligentný dom. Dokáže reagovať nielen na podnety majiteľa domu, ale aj na svoje bezprostredné okolie. Rozsvieti svetlá, keď sa šerí, stiahne žalúzie. Riadi kúrenie, teplotu jednotlivých miestností, vetranie, analyzuje meteorologické informácie Dokáže pristihnúť zlodeja a vyslať do sveta signál SOS. Takéto komplexné systémy však zatiaľ nie sú bežné, aj vzhľadom na ich cenu. Mnohé domácnosti však z nich úspešne využívajú niektoré prvky. Dôraz sa v súčasnosti kladie na ekologickú prevádzku, už aj z toho dôvodu, že Európska únia tlačí na to, aby sa od roku 2021 mohli stavať len pasívne domy, ktoré minimalizujú nároky na spotrebu energií v domácnosti. K tomu však musí výrazne prispieť práve moderná technika.