Stavby vo vinohrade dostanú prirážku sto eur za meter

Ak prezident podpíše novelu zákona schválenú parlamentom, budú musieť mať developeri nielen súhlas obce či vyššieho územného celku, ale aj Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho. Navyše za každý štvorcový meter vinice investori zaplatia mimoriadny odvod do štátnej kasy, a to až 100 eur.

Novela zákona prichádza vo chvíli, keď najmä v Malokarpatskej vinohradníckej oblasti ležia ladom alebo sú už zastavané vilami a obytnými komplexmi stovky hektárov vinohradov. Paradoxne, v čase útlmu vinohradníckej výroby žnú slovenskí vinári úspechy na medzinárodných súťažiach vín. To na jednej strane hovorí o mimoriadnom potenciáli slovenských vinohradov, na druhej strane o nevyhnutnosti zachrániť, čo sa ešte zachrániť dá.

Novela z dielne ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka prináša nielen administratívne sťaženie vyňatia viníc z poľnohospodár­skeho pôdneho fondu, ale aj mimoriadne odvody. „V najstaršej Malokarpatskej vinohradníckej oblasti a rovnako vo Vinohradníckej oblasti Tokaj vyjde premena každého štvorcového metra vinice na stavebný pozemok na 100 eur,“ povedal pre Pravdu riaditeľ tlačového odboru ministerstva pôdohospodárstva Peter Hajnala.

O niečo nižšie odvody budú v ďalších vinohradníckych oblastiach. V Nitrianskej a Južnoslovenskej bude stáť záber jedného štvorcového metra na stavebné účely 60 eur a v Stredoslovenskej a Východoslovenskej vinohradníckej oblasti bude odvod 40 eur.

„Zmena, ktorú prijal parlament, je dobrou správou pre slovenských vinohradníkov. Predpokladáme, že to zníži apetít stavať vily na najlukratívnejších vinohradoch najmä v Malokarpatskej oblasti, kde je najväčší dopyt po pozemkoch,“ myslí si výkonná riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína Jaroslava Kaňuchová-Pátková.

Zákon najskôr odstraší malé ryby, ale až čas ukáže, či dokáže skrotiť aj veľké developerské spoločnosti. Takýto názor má viacero malokarpatských vinohradníkov. Prezident Malokarpatskej vínnej cesty Milan Pavelka si myslí, že kľúčová je vymožiteľnosť prá­va.

„Bolo by treba nekompromisne postupovať aj voči tým, ktorí nechávajú pustnúť vinice. Zo zákona je predsa vlastník pozemku povinný udržiavať poľnohospodársku pôdu – aj vinicu – v nezaburinenom stave. Nikto však majiteľov spustnutých viníc nepokutuje,“ hovorí Pavelka a dodáva: „Ak sa má urobiť poriadok, kľúčová bude vymožiteľnosť práva.“

Pred dvadsiatimi piatimi rokmi bola registrovaná výmera malokarpatských vinohradov 5¤359 hektárov. V súčasnosti sa obrába len polovica z tejto výmery. Zvyšok padol buď za obeť rozpínavej výstavbe, ktorú zreteľne vidno najmä v Bratislave a jej kedysi vinohradníckych predmestiach, ako boli Rača, Krasňany, Vajnory, alebo v Limbachu či vo Svätom Jure.

O tom, či si vinohradnícke mestá a obce udržia svoj stáročný vinohradnícky ráz, rozhodne politika obecných zastupiteľstiev. V ich rukách je, ako upozorňuje Branislav Bahna, člen Svätojurského vinohradníckeho spolku, územný plán obcí. Terajšie obecné zastupiteľstvo vo Sv. Jure si počína obozretne. Stále sa však vyskytujú ako pred 4–5 piatimi rokmi ponuky na predaj vinohradov, a to za cenu od 20 do 50 eur za štvorcový meter.

„Je jasné, že za túto cenu si pôdu nemôže kúpiť vinohradník, pretože by sa mu táto investícia nikdy nevrátila,“ vraví Branislav Bahna. Realitou sú spustnuté vinohrady. Už po siedmich rokoch je neobrábaná vinica hodná na totálnu rekonštrukciu, ale založenie jedného hektáru vinohradu vyjde na zhruba 30-tisíc eur. Na takúto obnovu najmä malí vinohradníci nemajú pri súčasných cenách pozemkov najmenšiu šancu.

Najcennejšie vinohrady by mali mať podľa Bahnu status chránených území ako povedzme tých, čo chráni Natura 2000. Ďalší odborníci poukazujú na to, že mestá by mali jasne definovať územné plány, kde vinohrady zostanú.