Ako mám rozdeliť dcéram majetok?

Zuzana Hlavačková | 29.04.2015 09:59
dôchodca, dôchodok, zmluva, poistenie, dedičstvo Foto:
Ilustračné foto.
Mám 60 rokov a som vážne chorá, preto by som chcela usporiadať majetok. Mám dve dcéry a manžela, obe dcéry sú vydaté a majú každá dve deti. Vlastním rodinný dom v obci neďaleko Bratislavy, dom je len v mojom vlastníctve, zdedila som ho pred niekoľkými rokmi po bezdetnej tete, hodnota domu s pozemkom je asi 150 tisíc eur, dom prenajímame.

Ďalej s manželom vlastníme byt v Bratislave na sídlisku, hodnota bytu je asi 100 tisíc eur, okrem toho do majetku patrí chalupa na myjavslých kopaniciach, hodnota s pozemkom je asi 70 tisíc eur. Okrem toho mám auto v cene asi 10 tisíc eur, a na spoločnom účte úspory vo výške asi 5 000 eur. Je lepšie majetok, ktorý patriť men zanechať manželovi a dcéram prostredníctvom závetu alebo im ho rozdeliť prostredníctvom darovacej zmluvy?

Bojím sa, že dcéry aj tak nebudú spokojné s rozzdelením a napadnú aj závet aj darovaciu zmluvu. Staršej dcére by som po dohode s manželom chcela nechať rodinný dom v obci pri Bratislave, mladšej chalupu a auto, manžel by sa podielu na chalupe vzdal, aby bola vlastníčkou len dcéra. Byt v Bratislave sa bude riešiť až po smrti manžela.

Čo je lepšie a výhodnejšie urobiť, aby majetok sa rozdelil podľa mojich pokynov a boli prípadné zmluvy nenapadnuteľné? Bude sa pri dedičkom konaní po mne prihliadať na darovacie zmluvy? Bude sa prihliadať aj na to, že sme obom dcéram darovali každej finančné dary v hodnote celkovo 6 tisíc eur pre každú? Ako sa pri dedičkom konaí naloží so spoločným účtom, ktorý máme s manželom?

Odpoveď:

Osoba môže počas svojho života voľne nakladať so svojím majetkom. Pokiaľ sa rozhodne darovať svoj majetok, môže tak urobiť darovacou zmluvou. Obdarovaný môže dar vrátiť a zákon pripúšťa tiež možnosť požadovať vrátenie zo strany darcu. Vrátiť dar môže obdarovaný v prípade, ak ho darca pri ponuke daru neupozornil na vady, o ktorých vie. V takomto prípade bude obdarovaný oprávnený vec vrátiť. Zákon pripúšťa aj možnosť domáhať sa vrátenia daru zo strany darcu v prípade, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Pokiaľ by však tretia osoba (mimo darcu alebo obdarovaného) chcela napadnúť platnosť darovacej zmluvy, bude úpešná pravdepodobne len v prípade, ak dôjde k preukázaniu, že darovacia zmluva bola formálne chybná (neobsahovala všetky zákonné náležitosti). Pokiaľ by osoba chcela svoj majetok za života darovať treba upozorniť, že s prijatím daru musí darca súhlasiť. Bez jeho súhlasu nedôjde k uzatvoreniu darovacej zmluvy, ktorá v prípade darovania nehnuteľností musí mať navyše písomnú formu. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej by sa malo plniť až po darcovej smrti.

Pokiaľ poručiteľ nepreviedol vlastnícke právo k svojmu majetku na tretie osoby počas svojho života (či už darovacou zmluvou alebo iným typom scudzovacej zmluvy) môže zanechať závet, v ktorom určí, komu a aký majetok, resp. podiel na ňom, pripadne. Aby bol závet platný, musí obsahovať najmä deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Ak si chce byť poručiteľ istý, že závet spĺňa všetky zákonné náležitosti odporúčame jeho spísanie zveriť notárovi, ktorý ho vyhotoví vo forme notárskej zápisnice a zaregistruje do Notárskeho centrálneho registra závetov, čo zaručí tiež dostupnosť závetu. Pri spisovaní je potrebné venovať pozornosť aj tomu, že maloletým potomkom sa musí dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Pokiaľ závet spĺňa tak všetky formálne náležitosti a nedôjde ani k vylúčeniu neopomenuteľných dedičov v zmysle predchádzajúcej vety, bude takýto závet s veľkou pravdepodobnosťou platný.

Treba tiež upozorniť, že zákon pozná aj možnosť zápočtu daru na dedičský podiel, aj keď sa v praxi vyskytuje skôr zriedkavo. V zmysle zákona totiž pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Darovanie napríklad nehnuteľností nie je možné podľa nášho názoru považovať za obvyklé darovania. Na takéto započítanie treba prihliadať v dvoch prípadoch:ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti neopomenuteľnému dedičovi (t.j. maloletým a plnoletým potomkom) neodôvodnene zvýhodnený.

Pokiaľ mali manželia spoločný bankový účet, peňažné prostriedky, ktoré sa na ňom nachádzali ku dňu smrti poručiteľa mali by spadať do BSM. Z uvedeného dôvodu bude patriť do majetku poručiteľa polovica týchto peňažných prostriedkov a tá bude predmetom dedenia.

JUDr. Veronika Lacková, MBA, A|K|M|V advokátska kancelária s.r.o., www.akmv.sk

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ