Invalidný dôchodok? Keď sa zhorší zdravotný stav

Človek sa stáva invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Najčastejším dôvodom odchodu ľudí do invalidného dôchodku sú choroby pohybového ústrojenstva, kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. Invalidný dôchodok aktuálne poberá takmer 235-tisíc ľudí.

„Vyššia chorobnosť, životný štýl, sociálna situácia, to sú faktory, ktoré ovplyvňujú invalidizáciu Slovákov," konštatoval riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Ako ďalej uviedol, konanie o nároku na túto dávku sa začína tým, že si poistenec podá písomnú žiadosť v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa trvalého pobytu na predpísanom tlačive.

„Podkladom na posúdenie invalidity sú odborné lekárske nálezy ošetrujúcich lekárov a špecialistov rôznych medicínskych odborov podľa druhu zdravotného postihnutia,“ informovala doktorka Veronika Majtánová, riaditeľka odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne. Zákon o sociálnom poistení stanovuje presné kritériá posudzovania zdravotného stavu podľa druhu a závažnosti postihnutia jednotlivých orgánov a systémov. Posudkový lekár určuje mieru poklesu schopnosti pracovať podľa štádia a rozsahu zdravotného postihnutia, neurčuje percento danej choroby, ale pokles schopnosti pracovať pri najzávažnejšom invalidizujúcom ochorení.

Môže však nastať aj situácia, že žiadateľ o invalidný dôchodok má niekoľko diagnóz, ale dávka mu priznaná nie je. Takáto situácia môže vzniknúť, ak poistenec nedosahuje pokles schopnosti pracovať o viac ako 40 % ani pri jednom z viacerých zdravotných postihnutí, nakoľko jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti pracovať sa nesčítavajú. Miera poklesu schopnosti pracovať v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Mieru poklesu schopnosti pracovať možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti pracovať. To znamená, že môže vzniknúť situácia, že každé zdravotné postihnutie hodnotené osobitne dosiahne maximálnu možnú mieru poklesu schopnosti pracovať 30 %. Pri zvýšení tejto hodnoty o možných 10 % je celková miera poklesu schopnosti pracovať „len” 40 %, čiže ide o percento, na základe ktorého nie je možné priznať invaliditu.

Nárok na invalidný dôchodok má poistenec, ktorý je invalidný, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia (v závislosti od jeho veku) a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Za určitých podmienok môže vzniknúť nárok na tzv. invalidný dôchodok z mladosti aj osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom bola nezaopatreným dieťaťom. Nárok na tento dôchodok vznikne najskôr odo dňa dovŕšenia veku 18 rokov.