Sporitelia musia potvrdiť, že chcú riskovať viac

„Sporitelia v negarantovaných dôchodkových fondoch budú vyzvaní, aby podali vyhlásenie, že napriek neexistencii garancií chcú zostať sporiteľmi v danom dôchodkovom fonde; tí ktorí takéto vyhlásenie nepodajú, budú zo zákona preradení do dlhopisového dôchodkového fondu,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Listy od dôchodkových správcovských spoločností dostanú všetci ľudia sporiaci si v zmiešaných, akciových a indexových dôchodkových fondoch.

„Pokiaľ nám neodpovedia do konca marca budúceho roku, že chcú aj naďalej ostať v negarantovaných schémach, tak ich automaticky preradíme do garantovanej schémy,“ povedal Viktor Kouřil, podpredseda VÚB Generali Slovensko. Teda do dlhopisového fondu, v ktorom budú správcovia súkromných penzií aj naďalej garantovať doplatenie prípadnej straty z vlastných peňazí. „Takéto riešenie považujeme za správne, keďže ak chcú byť ľudia aj naďalej v akciových fondoch, mali by urobiť aspoň to, že nám to písomne potvrdia,“ dodal Kouřil.

Po reforme pravicovej vlády garancie v druhom pilieri nemá väčšina sporiteľov. Najviac ľudí si totiž sporí v zmiešaných, akciových a indexových dôchodkových fondoch. „V druhom pilieri ministerstvo ponecháva stanovenie štruktúry dôchodkových fondov na dôchodkovej správcovskej spoločnosti, pričom povinne bude DSS spravovať jeden dlhopisový garantovaný dôchodkový fond a jeden akciový negarantovaný dôchodkový fond,“ dodal Stuška.

Dôchodkové správcovské spoločnosti sa tak chystajú zlučovať existujúce fondy. „Naša predstava je taká, že by sme nechali jeden garantovaný, jeden negarantovaný a indexový dôchodkový fond. Toto ale berte ako predstavu manažmentu. Najprv musí byť prijatý zákon, potom nám to musia schváliť akcionári a nakoniec Národná banka Slovenska,“ vysvetľuje Kouřil.

Ľudí tak čaká ťažké rozhodnutie, či chcú v budúcnosti investovať úspory na dôchodok agresívne alebo konzervatívne. Investície do akcií na základe skúseností v dlhodobom horizonte zarábajú viac ako peniaze uložené v dlhopisoch štátov. Zároveň sú aj spojené s väčším rizikom straty. „Príchod krízy však túto základnú ekonomickú poučku obrátil naruby a dnes na trhu nájdete akcie firiem podliehajúce menším výkyvom cien ako štátne dlhopisy,“ vysvetľuje česká ekonómka Markéta Šichtařová, riaditeľka spoločnosti Next Finance.

Investovanie do dlhopisov by odporučila ľuďom s vyšším príjmom a kratšou dobou do dôchodku. „Z pohľadu piatich rokov je veľmi malé riziko krachu či vytunelovania akciového fondu,“ vysvetľuje Šichtařová. Naopak, ľudia sporiaci si v druhom pilieri tridsať či štyridsať rokov, by mali staviť na istotu. „Na garanciách je sympatické, že fondy sú motivované nejsť do rizika, keďže prípadné straty hradia majitelia z vlastných peňazí a ľudia tak majú väčšiu istotu, že nakoniec neprídu o peniaze,“ uzavrela Šichtařová.