Ľudia míňajú menej, začali viac šetriť

„Na Slovensku vôbec neplatili teórie, ktoré hovoria, že počas dobrých časov si šetríme, a keď prídu horšie časy, na úspory siahame, len aby sme sa nemuseli vzdať svojich životných štandardov,“ hovorí Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.

Slováci sa práve naopak prejavili ako národ sporiteľov a aj z nízkych príjmov dokážu ušetriť aspoň nejaké euro. „Prejavilo sa to napríklad pokračujúcim rastom stavu vkladov v bankách, obmedzovaním nákupov v obchodoch či využívania služieb, ale aj cestovaním za lacnejšími alternatívami do okolitého zahraničia,“ vysvetľuje Sadovská.

Ľudia si mesačne priemerne odkladajú desať percent zo všetkých príjmov. „Miera úspor bez penzijného sporenia dosahuje približne desať percent disponibilného príjmu, pričom v rokoch 2008 až 2009 sa pohybovala okolo štyroch percent,“ hovorí Mária Valachyová, analytička Slovenskej sporiteľne.

Rodina s príjmom tisícdvesto eur teda priemerne dokáže ušetriť okolo stodvadsať eur za mesiac. Ľahšie sa, samozrejme, šetrí mladým ľuďom bez rodiny a lepšie zarábajúcim. „Momentálne s priateľkou bývame v podnájme. O pár rokov by sme si chceli kúpiť vlastný byt, a tak sa pravidelne snažím ukladať ušetrené peniaze na stavebnom sporení,“ povedal Filip Bielik z Bratislavy. Mladý pár by totiž pred zobratím hypotéky chcel mať aspoň časť prostriedkov na kúpu bytu našetrených z vlastných peňazí.

Zamestnanci sa zároveň pomocou úspor snažia chrániť pred prípadnou stratou práce. „Ľudia sú opatrnejší, zodpovednejšie pristupujú k financiám a viac myslia na nepredvídané, respektíve neočakávané životné situácie,“ povedal Peter Kišidaj, finančný analytik VÚB banky.

Od vyššej spotreby spojenej so siahnutím na úspory ľudí zároveň odrádza i stále vysoká nezamestnanosť. „Aj vzhľadom na pretrvávajúcu vysokú nezamestnanosť nečakáme rast spotreby domácností ani po zvyšok roka,“ dodala Valachyová. Ľudia teda začnú míňať úspory až pri výraznom znižovaní nezamestnanosti. „Pri súčasnom tempe ekonomického rastu je to však v najbližšom čase nepravdepodobné, takže miera úspor zrejme naďalej zostane vysoká,“ dodal Martin Baláž, analytik Slovenskej sporiteľne.

Ľudí k šetreniu motivuje aj ohlasovaná konsolidácia verejných financií spojená so zvyšovaním daní a uťahovaním opaskov. „Porovnateľne veľa si Slováci sporili napríklad v rokoch 2001 až 2002, keď bola u nás tiež vysoká nezamestnanosť a robili sa rozpočtové škrty,“ dodal Baláž.

Pre sporiacich ľudí nie je dobrou správou, že podľa analytikov pôjdu úroky pri vkladoch do konca roku smerom nadol. „Po štvrtkovom poklese sadzieb určovaných Európskou centrálnou bankou došlo aj k ďalšiemu poklesu sadzieb na peňažnom trhu. Dá sa predpokladať, že aktuálna úroveň sadzieb sa prejaví aj na slovenskom bankovom trhu v úročení krátkodobých termínovaných vkladov,“ myslí si analytik Tatra banky Boris Fojtík.

Zamiešať karty v znižovaní úrokov z vkladov môže jedine konkurenčný boj medzi bankami. „Vývoj úrokových sadzieb na vkladoch závisí nielen od vývoja základnej úrokovej sadzby ECB a sadzieb na medzibankovom trhu, ale aj od konkurenčného boja a obchodnej politiky jednotlivých bánk. Preto si nemyslíme, že minulotýždňové zníženie základnej sadzby ECB musí automaticky znamenať aj pokles úrokových sadzieb napríklad na termínovaných vkladoch,“ dodala Sadovská.

Poštová banka pritom tohtoročnú infláciu odhaduje na úrovni 3,3 percenta. „Ak bude chcieť klient reálne zarobiť, ponúkaný úrok za rok by nemal byť nižší ako spomínaných 3,3 percenta,“ radí Sadovská. Pri ročnom termínovanom vklade ponúka zhodnotenie peňazí na takejto úrovni pre bežných klientov momentálne jedine Volksbank Slovensko.